Šothove folklórne slávnosti k storočnici vzniku Československa

Rodná zem. Foto: Štátné divadlo Košice.

Rodná zem. Foto: Štátné divadlo Košice.

Autor: Peter Maťo

Juraj Kubánka je v slovenskom profesionálnom folklórnom kontexte pojem, ktorý sa trvalo zapíše do dejín autorského štylizovaného ľudového tanca. Choreografická krása a mravnosť – ako Kubánka hovorí – sú podstatou nášho bytia. Jeho deväťdesiatku oslavoval celý slovenský tanečný svet vrátane zahraničných súborov, čo pricestovali do Bratislavy. Vzdali hold umelcovi, ktorý spolu so Štefanom Nosáľom prenikol do samotnej podstaty štylizovania choreografického ľudového tanečno-hudobného materiálu, ako ho poznáme dnes. K narodeninovej kytici, čo mu symbolicky (umelecky dosť natesno) uviazal dlhoročný umelecký líder Ondrej Šoth projektom Rodná zem, sa pridal aj baletný súbor v Košiciach.

Kubánkove choreografie druhej polovice minulého storočia rámoval Šoth rozprávkovo-insitným divadelným príbehom o českej vydajachtivej neveste Adelke. Budúca nevesta žije s rodičmi v malebnej slovenskej dedinke s plotmi, dverami, dvoma vozmi... Nad čarovnou dedinkou sa nachádzajú spievajúci živí muzikanti pripomínajúci včelárov kdesi v slovenských dych berúcich veľhorách. Ich dramatické akcie strieda reprodukovaná hudba slovenských hudobných skladateľov – klasikov druhej polovice minulého storočia.

Adelka tanečne koktajúceho, hudobne arytmického a bohatého Honzíka nemiluje. Miluje slovenského folklórneho nadšenca Juraja, za ktorého sa nakoniec šťastne vydá. A aby Honzíkovo bohatstvo nezostalo nepovšimnuté, pomocou mágie striebornej krištáľovej gule získa jeho lásku miestna Cigánka. Česko-rómska láska sa končí obrovským tanečným finále, v ktorom sa z choreografie  autora (v bulletine k predstaveniu neuvedeného) mierne vytratil cigánsky temperament a dravosť charakteru. V bulletine nenájdeme  ani sled tancov či autorov jednotlivých choreografií.

Na pozadí šťastnej slovensko-česko-rómskej lásky sa tancovalo, spievalo, čarovalo... Nechýbali, samozrejme, deti a tínedžerky s vrkočmi do nebies. Tie zaplnili javisko počas prestávok na prezlečenie  tanečníkov. Pohybujúci sa pracovný voz, čo prichádzal  na javiskovú točňu a odchádzal z nej tak, ako to inscenátori kompozične potrebovali, predstavoval kľúčové miesto pre dramatické situácie inscenácie.

Na voze tancovali Šothove privátne pohybovo-múzické metafory, prebehlo cigánske hypnotizovanie a upútanie bohatého Honzíka k osudovej láske, hodenie Moreny do rieky  aj s vetvičkami zlatého dažďa, záverečné finále šarišského tanca atď.

Koniec dobrý, všetko dobré. Prídavok na klaňačke spievali diváci v hľadisku i deti na javisku. Svadobná pieseň (text bol na druhej strane aktuálneho obsadenia predstavenia) o tom, ako dobrý muž má ženu rád, musí čierne fúzy mať, radšej starší ako mladší, taký sa mi páči ..., znela divadlom v plnej intenzite. Hudobníci hrali, tanečníci s deťmi spievali, diváci tlieskali a spievali. Pani ministerka kultúry môže byť spokojná. Slovenský pospolitý ľud sa zabával.

 

Písané z prvej a druhej premiéry 30. 11. a 1. 12. 2018, Štátne divadlo Košice.

Rodná zem

Choreografia: Juraj Kubánka, Ondrej Šoth, Marek Šarišský
Hudba: Svetozár Stračina, Tibor Andrašovan, Ján Cikker
Hrá: Muzika Milana Rendoša
Scenár: Zuzana Mistríková, Ondrej Šoth
Dramaturgia: Zuzana Mistríková
Scénografia: Juraj Fábry
Kostýmová výprava: Andrej Suchanov
Hudobná dramaturgia, réžia: Ondrej Šoth

Premiéra: 30. novembra 2018

 

VAŠE HODNOCENÍ

A jak byste představení hodnotili vy?

Fotogalerie

Rodná zem. Foto: Štátné divadlo Košice.

Rodná zem. Foto: Štátné divadlo Košice.

Rodná zem. Foto: Štátné divadlo Košice.

Rodná zem. Foto: Štátné divadlo Košice.

Rodná zem. Foto: Štátné divadlo Košice.

Rodná zem. Foto: Štátné divadlo Košice.

Témata článku

Juraj KubánkaMarek ŠarišskýOndrej ŠothZahraničí

Balet Státného divadla Košice

Štátne divadlo Košice