Bratislava v pohybe experimentovala
reportáže
Najnáročnejšou a zároveň najdynamickejšou časťou druhého tanečného večera bola choreografia Jiřího Kyliána Falling Angels. Použitá hudba Stevea Reicha - Drumming je rytmický sled zvukov bubnov, ktoré sú výzvou pre osem interpretiek odetých do sterilných čiernych úboroch. Choreografia bez akejkoľvek emócie zobrazuje túžbu a zhon po dokonalosti, fyzickej i duševnej. Pohyby sú presné, zosynchronizované a nesmierne dynamické.
Záver večera priniesol do sály Novej scény uvoľnenie a hravú atmosféru. Posledná choreografia, opäť z tvorby Jiřího Kyliána, s názvom Šesť tancov je veselým dielom v znení hudby Wolfganga Amadea Mozarta. Mladým interpretom súboru je táto choreografia akoby šitá na mieru, je plná energie, radosti a uvoľnenosti. Hoci však choreografia na prvý pohľad pôsobí ako burleska, kvôli svojej zjavnej ľahkosti a zábavnosti, Kyliánovým zámerom pri jej tvorbe bolo poukázať na relativitu hodnôt a zásad súčasného človeka. Czech in bol nepochybne ozvláštnením Bratislavy v pohybe, vniesol do programu omnoho viac tanca, avšak je otázne či je tanečný štýl Vaculíkovej choreografie, štylizovaných ľudoviek prepojených s princípmi moderny, vhodný pre festival orientovaný na súčasný tanec. Ako predposledný tanečný súbor sa Bratislave predstavili maďarský Hodworks. Choreografka inscenácie Basse danse Adrienn Hód je známa svojim radikálnym prístupom k telu tanečníka, využívaním rôznych tanečných štýlov, experimentálnej hudby a minimalistickým využívaním scénografie. Inak to nebolo ani v choreografii Basse danse, ktorá získala v tomto roku Labanovu cenu ako najlepšie súčasné tanečné predstavenie v Maďarsku. Predstavenie je inšpirované európskou hudbou 15. storočia. Hudobník hrajúci na elektronický klavír bol prítomný priamo v hľadisku, čím získal nepretržitý kontakt s tanečníkmi a mohol reagovať na ich nepredvídané pohyby. Názov inscenácie je prebratý z minulosti, Basse danse bol bežne používaným dvorským tancom, založeným na ľahkých elegantných pohyboch. Ľahkosť a elegancia nechýbali ani v maďarskej choreografií. Interpreti spočiatku pôsobia ako ľudia z ulice, každý vizuálne odlišný a samostatne tancujúci a fungujúci. Ich sólové výstupy len v náznakoch naznačujú inšpiráciu barokovým tancom, postupne však prerastajú do duet, viac pripomínajúcich ich počiatok, a napokon vyvrcholili vzájomným kontaktom a zlúčením v jedno kompaktné teleso. Basse danse pôsobí povznášajúco, hudba evokuje plynutie času. Postupne spája do nových tvarov na začiatku rozdrobené prvky pohybu. Hoci však bola inscenácia ocenená významnou Labanovov cenou, nezaujala a neprilákala také množstvo publika ako záverečná Talk Show, z ktorej sa stalo vyvrcholenie celého festivalu. Choreograf, zároveň aj scénograf a tvorca svetiel a multimédií tohto predstavenia, Rui Horta, pripravil doslova šokujúce dielo. Talk Show začína ako činoherné predstavenie s nastoleným príbehom transplantácie srdca, ktorý plynule prechádza do tanečnej metafory lásky a odovzdania svojho srdca niekomu druhému. Pozoruhodný bol výber tanečníkov, mladého a staršieho páru muža a ženy. Prekvapivým je nahota, nie však prvoplánová, ale dotvárajúca intímnu atmosféru predstavenia. Pokým mladší interpreti predvedú len moment boja odovzdávania srdca, vzťah starších je popisnejší a náročnejší. Napriek pokročilejšiemu veku predviedli náročné výstupy, plne emotívne, napäté i agresívne. Choreografia jasne odhaľuje úskalia ich vzťahu, hádky, milovanie, spolužitie, tanec postupne prechádza do hovorených dialógov. Napätie týchto scén je potlačené druhou polovicou inscenácie, počas ktorej sú naživo na kameru snímané a následne na plátno premietané, nahé telá staršej dvojice, komentované metaforickým príbehom o ceste lásky. Talk Show je nesmierne intímnym dielom, nielen z hľadiska použitej nahoty, ale aj nahliadnutia do vnútorného sveta milencov. Inscenácia dokonale ukončila festival a podčiarkla zvolenú tému medziľudských vzťahov. Je však otázne či je slovenské publikum na podobné experimenty v oblasti súčasného tanca pripravené. Predsa len nahota či využívanie audiovizuálnej techniky v takýchto predstaveniach je na slovenskej scéne stále veľkým tabu. Z tohto hľadiska bol vybratý program Bratislavy v pohybe nesmierne progresívnym pre domáceho diváka, ktorý si na jeho základe vytvoril obraz úrovne európskych tanečných zoskupení a tvorcov. Oproti týmto pozitívam festivalu stojí jeden veľký otáznik a to vybratie priestorov Divadla Novej scény, kde sa odohrala väčšina predstavení a kde sa konali prvé tri festivalové ročníky. Menované divadlo sa v svojom repertoári orientuje na komerčné predstavenia - muzikály, výnimkou sú len za posledný rok inscenácie Tanečného súboru Novej scény (predtým Baletu Bratislava). Za ten čas si však tento priestor ešte nenašiel diváka, ktorý by mohol oceniť festival takéhoto typu na jeho pôde, respektíve aby ho v programe zaujala Bratislava v pohybe. Snáď by bol vhodnejší komornejší priestor, kde by sa poprípade zároveň organizovali aj diskusie s tvorcami a tak sa vytvorila žiadaná festivalová atmosféra, ktorá tomuto ročníku chýbala. Autor: Veronika Čillagová
(Autorka je studentkou VŠMU, 1. ročníku magisterského oboru Teorie a kritiky divadelního umění.) Talking Head
Interpreti a choreografia: Stephanie Cumming, Luke Baio
Umelecké vedenie a choreografia: Chris Haring
Kompozícia a zvuk: Andreas Berger (Glim)
Javiskový a svetelný dizajn: Thomas J. Jelinek
Scéna: Gerald Priewasser
Produkcia: Marlies Pucher
Technický riaditeľ: Roman Harrer
Video technika: Ella Esque, Niki Passath
Teória a text: Fritz Ostermayer
Video: Michael Loizenbauer
Premiéra: 9. 12. 2010 Tanzquartier Wien Voda na Vode
Réžia, choreografia s použitím pohybového materiálu interpretov: Šárka Ondrišová
Režijná spolupráca: Darina Abrahámová
Asistent choreografie: Boris Nahálka
Dramaturgia: Lucia Holinová
Hudba: Peter Groll
Svetelný dizajn: Robert Polák
Kostýmy: Michaela Mokrá
Fotografia: Peter Brenkus
Produkcia: Veronika Pavelková
Texty: Veronika Pavelková
Interpreti: Martin Melo, Nikoleta Rafaelisová, Magdaléna Čaprdová, Soňa Ferienčíková, Boris Nahálka, Radoslav Piovarči
Premiéra: 3. 12. 2011 v Divadle elledanse – dom T&D, Bratislava
CZECH IN: KYLIÁN – VACULÍK Slovanské dvojspevy
Choreografia a scéna: Libor Vaculík
Hudba: Antonín Dvořák Slovanské tance, Moravské dvojspevy
Kostýmy: Roman Šolc
Naštudovanie: Kateřina Benešová, Pavel Plšek
Účinkujú: Andrej Szabo a Klaudia Bittererová, Alexa Capareda, Natasa Dudar, Katarína Kaanová, Natália Némethová, Daniel Corbeil, Tamas Csizmadia, Dan Datcu, Dominik Vačok
Premiéra: 1999, Balet Praha Falling Angels
Choreografia: Jiří Kylián
Hudba: Steve Reich Drumming / part I (1970/71)
Kostýmy: Joke Visser
Svetlá: Joop Caboort
Naštudovanie: Roslyn Anderson
Účinkujú: Klaudia Bittererová, Alexa Capareda, Natasa Dudar, Katarína Kaanová, Katarína Košíková, Natália Némethová, Barbora Blahová a.h., Veronika Hollá a.h.
Premiéra: 23. 11. 1989, AT&T Danstheater, Den Haag Šest tancov
Choreografia: Jiří Kylián
Hudba: Wolfgang Amadeus Mozart Sechs Deutsche Tänze, KV 571, Album: History of the Waltz „Walsen“, dirigent Heinz Wallberg, CD 420 052- 2
Scéna a kostýmy: Jiří Kylián
Svetlá: Joop Caboo
Naštudovanie: Roslyn Anderson
Účinkujú: Natasa Dudar, Katarína Kaanová, Katarína Košíková, Natália Némethová, Alexa Capareda, Barbora Blahová, Arthur Abram, Daniel Corbeil, Tamas Csizmadia, Dan Datcu, Luca Scarpa, Andrej Szabo, Dominik Vačok
Premiéra: NDT I, 24. 10. 1986, Het Muziektheater, Amsterdam Basse danse
Choreografia: Adrienn Hód
Živá hudba, hlas: Zoltán Mizsei
Dramaturgia: Ildikó Végh
Scénografia: Rózsa Sebő
Kostýmy: Kati Imre / Artista Studio
Svetelný dizajn: Bas Berensen Emese Cuhorka, Júlia Garai, Marco Torrice, Csaba Molnár Talk Show
Réžia, scénografia, svetlá, multimédiá: Rui Horta
Hudba: Tiago Cerqueira
Texty: Rui Horta e Tiago Rodrigues
Účinkujú: Vivien Wood, Anton Skrzypiciel, Beatriz Pereira, João Martins
Grafika pohybu: Guilherme Martins
Programovanie: Rui Madeira
Asistent dramaturgie: Tiago Rodrigues
Produkcia: Ana Carina Paulino
Diskuze
Přidat komentářNEJČTENĚJŠÍ
-
Spitfire Company, Temporary Collective a tYhle: Proč odcházíme z divadla PONEC?
rozhovory -
Patří těhotenství na jeviště? Martina Hajdyla Lacová přináší časově limitovanou taneční performanci Bodies in Progress
zprávy -
PADEnáct – Když teenageři válí
recenze -
In memoriam Zdenky Kratochvílové
osobnosti -
Spitfire Company, Temporary Collective a tYhle opouštějí divadlo PONEC
zprávy
POSLEDNÍ KOMENTÁŘE
před 42 dny
Kata Zagorski
Akému tancu Star Dance službu dělá či nedělá? Súčasnému? Tomu pravému? Umeleckému? No ja len, že tanec nie je nejaký……když kýč tančí
před 44 dny
Filip Staněk
Ahoj Klári,také děkuji za reakci. Reagoval jsem jen na tvrzení, že pořad prokazuje tanci dobrou službu, myslím si…
…když kýč tančí
před 45 dny
Klára Huvarová
Filipe, děkuji Ti za reakci! Jsem ráda, že tě můj příspěvek dovedl k zamyšlení a že o roli StarDance můžeme dál……když kýč tančí
před 46 dny
Bohuslav Tržil
Dovolte mi prosím vyslovit obdiv všem realizátorům v ND Brno.Měl jsem možnost vidět nastudování BAJADÉRY.
VELKÉ DÍKY…
Bajadéra – Krize baletu v roce 2019
před 60 dny
Monika Diatta Rebcová
děkuji panu Prokešovi za doplnění významných údajů.MONIKA
Alvin Ailey – „Snažím se oslavovat úspěchy člověka – krásu hudby, tvarů, formy, barvy, světla, textury.“
před 62 dny
Marketa
Taneční drama ŽELARY se jeví jako jedno z úspěšných představení,které nastudovalo Moravské divadlo Olomouc, aspirantem…Želary jako taneční drama
TANEC PRAHA
Konstrukt vytvářený kolem Tance Praha (TP) je i dle tohoto článku bohužel plný nesprávných informací, o jejichž původu…Co nás naučilo prosincové setkání o dění v Tanci Praha a divadle PONEC?