Štefan Tóth – Umelec očarovaný folklórom
Na základnej škole sa učil hrať na organe, husliach a klavíry. V roku 1945, kedy sa založil tanečný odbor na konzervatóriu v Prahe, do prvého ročníka zobrali 30 študentov, medzi ktorými bol aj Štefan Tóth. Tu začal svoju profesionálnu kariéru, kde získal tanečné vedomosti a skúsenosti. Neskôr sa stal choreografom prvého programu Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK), kde sa predstavil so svojimi štyrmi choreografiami.
V rokoch 1949–1951 pôsobil v Divadle Z. Nejedlého v Ústí nad Labem, kde stvárnil postavy ako Sultán a Džin v balete Šeherezáda, ako sólista sa prvýkrát predstavil v Hre o sv. Janu Nepomuckém alebo v Donu Juanovi. V Prahe spolupracoval s Tanečním divadlem. Po návrate na Slovensko sa stal vedúcim tanečnej zložky a pedagógom SĽUKu. Okrem toho bol zakladateľom a pedagógom katedry tanca na VŠMU, kde sa v roku 1959 stal vedúcim.
Tóthov významný prínos spočíval v koncipovaní nových teoreticko-metodologických stratégií skúmania ľudového tanca. V rámci niekoľkoročného výskumu sa snažil identifikovať vnútorný systém procesu tanečnej tvorby a vytvoriť novú metódu fixácie premenlivej optickej kvality tanca a obrazného zachytenia tanečného pohybu. Výsledky práce zhrnul v metodických príspevkoch Tanečné písmo (1952) a Dve tanečné písma (1960). V publikácii Tanečné písmo František Poloczek v úvode konštatoval: „Tanečné umenie, i keď je jedným z najstarších umení vôbec, zápasí dodnes s problémom fixácie, s problémom zachytiť celý tanečný pohyb pomocou určitých dohovorených značiek na papier. Skutočnosť, že neexistuje aspoň jeden všeobecne prijateľný spôsob zapisovania tancov, pôsobí veľmi nepriaznivo na historicko-teoretickú, praktickú a vedeckobádateľskú stránku choreografického umenia a núti nás preto stále k novým experimentom.“ (Tóth, Štefan. Tanečné písmo. Bratislava: Nakladateľstvo Slovenskej akadémie vied a umení v Bratislave, 1952, s. 3.)
Štefan Tóth tiež hľadal metódu vhodného spôsobu záznamu tanca, a to ľudového. Nadviazal na štúdie tanečných tvorcov sovietskeho Ruska a vzal si za základ schému nafilmovaného pohybu. Jak Poloczek uviedol: „Tóthove ,tanečné písmo‘ sa koncentruje na podstatné pohybové fázy vo vertikálnej polohe a na dráhu tanečníka v pôdoryse, teda na obe zložky, ktoré sa počas dejín zjavovali oddelene od seba.“ (Tanečné písmo, s. 17) Zaujímavé je, že Tóth pozoroval tanečníka zozadu alebo zo strany. „Zápis zozadu volí preto, aby ktokoľvek pri študovaní záznamu mal stále dojem, že stojí za učiteľom. Zápis zo strany volí v prípadoch, keď sa tanečník pohybuje dopredu alebo dozad,“ upresnil Poloczek (Tanečné písmo, s. 18).
Tóth nakrútil cez 400 filmov s autentickými slovenskými ľudovými tancami, ktorým sa venoval v publikáciách Tanečné umenie v SĽUK-u (1955), Technická príprava ľudového tanečníka (1956), Pohybové skupiny slovenského ľudového tanca (1959). Bol taktiež členom krajských a celoštátnych porôt Súťaže tvorivosti mládeže a spolupracoval s amatérskymi a profesionálnymi folklórnymi súbormi. Tóthove prístupy k tancu a pedagogike mali zásadný podiel na predávaní a spracovaní slovenskej folklórnej tradície a jej odkazu.
Štefan Tóth zomrel v 10. októbra 1962 pri leteckej havárii v Sokolniciach v okolí Brna, keď sa spolu s ďalšími členmi SĽUKu vracal z vystúpenia v Nemecku. Aj po jeho smrti sa jeho dielo a prístup k ľudovému tancu stali vzorom pre mnohých tanečníkov, choreografov a pedagógov tohto odboru. Tóthov výskum a teoretické práce výrazne prispeli k rozvoju teórie tanečného umenia a pomohli vytvoriť nové prístupy k pedagogike ľudového tanca.
Tanečná, spevácka a hudobná tvorba vychádzajúca z folklóru sa v rôznej miere štylizácie dodnes na Slovensku udržuje a rozvíja na plne profesionálnej úrovni. A to vďaka SĽUKu, pri ktorého zrode stál práve Štefan Tóth.
Zdroje:
https://www.youtube.com/watch?v=lcfqL24kKYk
Holeňová, Jana, ed. Český taneční slovník: tanec, balet, pantomima. Praha: Divadelní ústav, 2001. ISBN 80-7008-112-0.
Tóth, Štefan. Tanečné písmo. Bratislava: Nakladateľstvo Slovenskej akadémie vied a umení v Bratislave, 1952.
Anonym
A Vy jste měl to štěstí obě premiéry také shlédnout?La Sylphide rozpačitá i roztomilá