Čeněk Zíbrt – Vášnivý znalec ľudovej kultúry

Všestranne nadaný Čeňek Zíbrt, vlastným menom Vincenc Jan Zíbrt, je pre českú bádateľskú obec známym menom. Patrí medzi najplodnejších českých autorov a z jeho odkazu čerpáme pri historickom štúdiu do teraz. Od jeho úmrtia uplynulo 14. februára 2022 už deväťdesiat rokov.

Čeňek Zíbrt. Zdroj: Muzeum Netolice.

Čeňek Zíbrt. Zdroj: Muzeum Netolice.

Jeden z najväčších českých historikov, etnografov, národopiscov a folkloristov sa narodil v Kostelci nad Vltavou 12. októbra v roku 1864. Jeho príchod na svet nebol rúžový. Hneď v útlom detstve prišiel o oboch rodičov, no na šťastie sa ho ujala najbližšia rodina.

Jeho študentská dráha smerovala z obecnej školy na gymnázium v Písku a odtiaľ rovno na Filozofickú fakultu Univerzity Karlovej. Už ako 24 ročný získal doktorát z filozofie. Následne Zíbrt pokračoval vo svojich štúdiách aj v zahraničí, a to v Nemecku, Poľsku aj vzdialenom Rusku. História mu úplne učarovala, o čom svedčí aj habilitácia v odbore všeobecnej kultúrnej histórie v roku 1891. Už o 10 rokov na to bol vymenovaný mimoriadnym profesorom.

Spolu s Luborom Niederlem ( 20. 9. 1865, Klatovy – 14. 6. 1944, Praha) založili v roku 1981 vedecký časopis Český lid, ktorý patrí aj v súčasnosti k jednej z najprestížnejších vedeckých platforiem v Českej republike. Zameriava sa na odborné štúdie z oblastí folkloristiky, etnológie, sociokultúrnej antropológie a ďalších príbuzných vedeckých disciplín. Do periodika Zíbrt prispieval aj odbornými štúdiami s tanečnou tematikou (napríklad o fašiangových či obradných tancoch). Ďalej pracoval v knižnici Národného múzea (vtedy zvaného Musea Království českého) a viac ako 20 rokov stál v jej vedení. Rovnako sa aj tam podieľal na chode odborného periodika (Časopis Musea království Českého). Za svoju vedeckú činnosť bol ocenený čestným členstvom vo viacerých významných vedeckých inštitúciách v Česku (napr. Česká akadémia, Kráľovská česká spoločnosť náuk) aj zahraničí (napr. Cisárska spoločnosť etnografov v Moskve, Société Belge de Folklore v Bruseli alebo The International Folk-Lore Association v Chicagu, kde bol zvolený čestným podpredsedom pre Európsku oblasť).

 

Dudák Karel Machalíček, v strede Čeněk Zíbrt, huslista Vratislav Paprštajn. Zdroj: Prácheňské muzeum.

Jeho široké bádateľské zameranie si zaslúži obdiv. Do oblasti jeho odborného záujmu spadala hlavne ľudová kultúra vo svojom kultúrno-historickom kontexte. Je autorom mnohých odborných štúdií, článkov a kníh so širokou tematikou, ako napríklad zamestnanie a stravovanie ľudu, obyčaje, slávnosti, ľudový odev, výtvarná kultúra a pod.

Medzi jeho významné diela patrí napríklad Bibliografie české historie (1900-1907), Dějiny kroje v zemích českých (1892), Z her a zábav staročeských (1889), Staročeské výroční obyčeje, pověry, slavnosti a zábavy prostonárodní (1899), Veselé chvíle v životě lidu českého (1909), Staročeské umění kuchařské (1927) a mnoho ďalších.

Čeněk Zíbrt prikladal tanci a hudbe v kultúrnych dejinách zvláštne miesto, vnímal ich ako súčasť spoločenského života. Pre tanečný odbor je najväčším prínosom jeho kniha s názvom Jak se kdy v Čechách tancovalo, s podtitulom Dějiny tance v Čechách, na Moravě, ve Slezsku a na Slovensku z věků nejstarších až do nové doby se zvláštním zřetelem k dějinám tance vůbec z roku 1895. Ide o významnú nadčasovú prácu, v ktorej odkazuje na rozmanité dobové tanečné pramene od 14. storočia až po koniec 19. storočia. Zároveň ponúka čitateľom dejiny tanca vždy s náležitým kultúrno-historickým pozadím v rámci európskeho kontextu. Jeho dielo sa stalo základným pilierom historického štúdia tanca, ktoré je v mnohom doposiaľ neprekonané. Vnímal nie len to čo, kde a kedy sa tancuje, ale aj v akom kontexte a čiastočne aj to, aký význam mal tanec v určitej spoločenskej vrstve. Zíbrt v predhovore knihy dúfa, že nešlo o zbytočnú prácu. Ak by vedel ako do dnešných dní rezonuje jeho odkaz u tanečných vedcov a vedkýň, myslím že by určite neľutoval ani jednu minútu strávenú nad touto tematikou.

Čeněk Zíbrt zomrel vo veku 67 rokov 14. 2. 1932 v Prahe. Na poslednej rozlúčke mu podľa želaní hral aj gajdoš s huslistom pieseň z Chodska. Jeho pozostatky ležia v rodinnom hrobe na Vinohradskom cintoríne.

 

Zdroje:

BLÜML, Josef. Kulturní historik Čeněk Zíbrt. České Budejovice: Nová tiskárna Pelhřimov, 2014. s. 207. ISBN 978-80-905264-3-3

OTTO, Jan. Ottův slovník naučný, heslo Zíbrt, Čeněk. V Praze: J. Otto, 1908. Sv. 27, str. 601-603. Online: http://www.digitalniknihovna.cz/nkp/uuid/uuid:cd5b04b0-eb9b-11e4-a511-5ef3fc9ae86

STAVĚLOVÁ, Daniela. Lidová taneční kultura v historické perpektivě. In: GREMLICOVÁ, Dorota; (eds.) Historické studium tance v českém prostředí. Zborník. Praha: Nakladatelství AMU, 2003, s. 55 - 59 . ISBN 978807331003

ZÍBRT, Čeněk. Jak se kdy v Čechách tancovalo. Praha: F. Šimáček, 1895. s. 391. ; Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1960.

http://www.ctenizpisku.cz/cteni_autori/zibrt-cenek/

https://www.denik.cz/jihocesky-kraj/v-hlave-nosil-cenek-zibrt-dudy-klibnu-i-pivni-pisne-20140912-fpdk.html

 

 

 

 


Fotogalerie

P. Maixner: Tanec obkročák (kovář), akvarel.<br />  Zdroj: Jak se kdy v Čechách tancovalo.<br />

P. Maixner: Tanec obkročák (kovář), akvarel.
Zdroj: Jak se kdy v Čechách tancovalo.

Jak se kdy v Čechách tancovalo.

Jak se kdy v Čechách tancovalo.

Témata článku

Čeňek Zíbrt

Tanec

POSLEDNÍ KOMENTÁŘE

to nejčtenější z tanečních aktualit

Přihlašte se k odběru newsletteru: