Cabaret bears costume – Kabaret kolísavej kvality

Trygve Wakenshaw. Zdroj: Jatka 78.

Trygve Wakenshaw. Zdroj: Jatka 78.

Jatka78 v novom roku do svojho programu zaradili nový formát – improvizačnú show pod vedením známeho, pôvodom novozélandského míma a performera Trygveho Wakenshawa. Pod názvom Cabaret bears costume divadlo sľubuje pravidelné, no vždy jedinečné predstavenia v daný večer vytvárané Wakenshawom a jeho hosťami. Na premiérovom vydaní sa podieľali aj Thomas MoncktonAlexej Byček Natalie Patuzzo. Výsledok však pôsobil rozpačite, a to predovšetkým kvôli nerovnej kvalite jednotlivých výstupov.

Aby sa improvizácia nestala len znôškou prázdnych, viac či menej vtipných výstupov, vyžaduje extrémne nápaditého, pohotového a vnímavého umelca. Navyše, ak performer tieto vlastnosti postráda a nemá dostatok skúseností, divák to odhalí ihneď. Aj to robí improvizáciu jednou z najťažších umeleckých disciplín. Prvé vydanie show Cabaret bears costume bolo komponované z krátkych scénok či sketchov štyroch performerov, doplnených živou autorskou hudbou v podaní jedného z nich. S výnimkou niekoľkých scén na javisko prichádzali samostatne. Už z prvých výstupov však bolo jasné, že jediný z účinkujúcich, ktorý predvádza čistú improvizáciu, je hostiteľ. Wakenshaw prichádza na javisko, chvíľu vníma priestor, až pomaly začína s jednoduchou pantomímou. Začne chrúmať balíček imaginárnych zemiakových lupienkov a do výstupu postupne zapája aj divákov, ktorým dáva ochutnať.

Wakenshaw dokáže s publikom pracovať obozretne a vzájomnosť pomaly rozvíjať, vďaka čomu si neskôr môže dovoliť aj väčšie zásahy, ako napríklad opakovane osloviť pani, ktorá s úsmevom, no tvrdošijne odmieta spolupracovať, či využiť muža v prvom rade ako partnera na rozohratie scénky s pištoľou. V improvizácii má Wakenshaw aj schopnosť rozvíjať nápady nečakanými spôsobmi, vracať sa k detailom a prepájať nimi jednotlivé scény. V prvom výstupe tak znázorňoval zabíjanie vtáčikov, ku ktorému sa spontánne vrátil neskôr: v momente, kedy sa pripravoval vyštartovať na maratón a výstrel zo štartovacej pištole zasiahol ďalšieho operenca. Hostiteľ večera potvrdil svoje výsostné postavenie tým, že preukázal brilantné improvizačné schopnosti, rovnako ako skvelé fyzické herectvo a využitie mimiky.

Ďalším „ťahákom“ večera bol Thomas Monckton, ktorého pražskí diváci môžu poznať vďaka dvom sólovým projektom v minulosti uvedeným práve v Jatkách78 (The Pianist The Artist). Takisto skvelý performer venujúci sa fyzickému divadlu a klauniáde predviedol niekoľko vtipných sketchov, ktoré hoci neboli vyslovene improvizované, zapadali do programu tohto kabaretu v prestrojení. Monckton dokáže zaujať nielen svojím celkovým výrazom a fascinujúcou mimikou, ale aj vďaka prekvapivo jednoduchým humorným nápadom. Vrcholom bola scéna, v ktorej si nadšene rozbaľuje darček, aby v ňom našiel nový baliaci papier, nožnice a lepiacu pásku na opätovné zabalenie krabice. Dostáva sa tak do slučky balenia a rozbaľovania, pričom už nie je jasné, čo z toho mu robí väčšiu radosť. Jeho nadšenie a nadnesené zvolania „Oh my god!“ pri každom rozbalení sú nákazlivé a vtipné vo svojej úprimnosti.

Slabšou časťou večera boli výstupy Natalie Patuzzo a účinkovanie Alexeja Byčeka. Performerka prišla s niekoľkými v podstate zábavnými námetmi, v javiskovom prejave jej však chýbali presvedčivosť a istota potrebné na zaujatie pozornosti publika. Tým oslabila aj pointu väčšiny svojich výstupov. 

Zaradenie Byčekových piesní do kabaretného programu bolo pre mňa zvláštnym rozhodnutím. Ich vyznenie a texty (zväčša o láske a hlbokých medzi/ľudských vzťahoch) boli totiž v rozpore s komickou povahou celého večera, v rámci ktorého pôsobili nepatrične. Pri prvej piesni som preto pripúšťala možnosť, že ide o iróniu, no čoskoro sa ukázalo, že skladby sú myslené vážne. Keď sa neskôr Byček snažil o odľahčenie atmosféry tým, že si od publika vyžiadal nadšené ovácie, nesúrodosť situácie len podčiarkol. Ak som pri Wakenshawovi vyzdvihovala jeho citlivú prácu s publikom, v tomto prípade šlo o opak. Obecenstvo bolo bez akejkoľvek predošlej interakcie s performerom silené do povrchnej spolupráce, bez hlbšieho prepojenia s akciou na javisku. 

V rovnakom duchu sa odohral aj záver večera. Byček divákov bez zásadnejšieho vysvetlenia vyzval, aby prešli na javisko a pre zachovanie či zlepšenie vlastného emocionálneho zdravia sa navzájom trinásťkrát objali. Absentujúca spojitosť medzi predstavením a jeho kŕčovitým ukončením bola citeľná najmä v rozpakoch divákov nútených participovať takýmto spôsobom. Škoda nevyužitého potenciálu bodky inak v celku sľubného večera.

Psané z premiéry 30. januára 2019, Jatka78.

Cabaret bears costume
Koncept a režie: Trygve Wakenshaw
Účinkovali: Trygve Wakenshaw, Thomas Monckton, Alexej Byček, Natalie Patuzzo
Premiéra: 30. 1. 2019

 

VAŠE HODNOCENÍ

A jak byste představení hodnotili vy?

Témata článku

Alexej ByčekimprovizaceNatalie PatuzzoThomas MoncktonTrygve Wakenshaw

Jatka78

MultižánrovéNonverbální divadlo

DIÁŘ PŘEDSTAVENÍ

květen 2019

Po Út St Čt So Ne
29
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
1
2
DEJTE NÁM TIP NA PŘEDSTAVENÍ

to nejčtenější z tanečních aktualit

Přihlašte se k odběru newsletteru: