Abstrakt
Sebareflexia bádateľa je nevyhnutnou súčasťou terénneho výskumu ako aj tvorby samotného textu. V súvislosti s pobytom v teréne a využitím rozmanitých metód bádateľ reflektuje svoju pozíciu a identitu. V rámci svojho výskumu dlhodobo zameriavam predovšetkým na rôzne participatívne formy ľudového tanca v súčasnom mestskom prostredí. V tejto prípadovej štúdii analyzujem identitu výskumníčky na príklade tanečných domov, t. j. verejných podujatí zameraných na výučbu a aktívne praktizovanie ľudového tanca. Táto identita sa prelína s pozíciami účastníčky, organizátorky a lektorky ľudového tanca. V štúdii kombinujem teoretický rámec tanečnej antropológie s metódami stelesnenej etnografie (Sklar 1991, David 2013) a analytickej autoetnografie (Anderson 2006), v ktorej sa bádateľ stáva objektom vlastného výskumu. Vzniká tak dialóg medzi akademickou reflexiou a osobnou skúsenosťou, ktorý umožňuje pochopiť tanec nielen ako kultúrny prejav, ale aj ako priestor pre vyjednávanie identity. Zameriavam sa taktiež na limity a prínosy autoetnografického prístupu. Na príklade rôznych skúseností s tanečnými domami ukazujem, ako možno tieto metódy aplikovať pri skúmaní ľudového tanca. Zároveň analyzujem, ako môžu prispieť k hlbšiemu porozumeniu skúmanej problematiky. Cieľom je prispieť k širšiemu porozumeniu toho, ako sa bádateľ v oblasti tanca pohybuje medzi rôznymi pozíciami a aký vplyv to môže mať na samotný výskum.
Táncháztalálkozó, Budapešť (Národný festival tanečných domov), 2023. Foto: Gorácz József Márk.
Kľúčové slová
Identita výskumníka, Pozícia vo výskume, Stelesnená etnografia, Analytická autoetnografia, Tanečné domy
Úvod
Od počiatku 21. storočia môžeme v mestskom prostredí na Slovensku aj v Čechách sledovať postupný nárast podujatí, ktoré ponúkajú účastníkom ľudový tanec v jeho participatívnej podobe.1 Nejde len o činnosť folklórnych kolektívov, ktorá si vyžaduje pravidelnú dochádzku a ďalšie povinnosti späté s členstvom, ale práve o folklórne aktivity, do ktorých sa môžu jednotlivci zapojiť nezávisle od ich veku, pohlavia, tanečných či hudobných skúsenosti. Ide napríklad o rôzne kurzy ľudových tancov, folklórny aerobik alebo posedenia pri ľudovej muzike a v neposlednom rade tanečné domy.2 Práve pozorovanie rozmachu a obľuba folklórnych aktivít ma motivovalo k snahe hlbšie pochopiť procesy a významy za týmto fenoménom.
