Po abstraktne pôsobiacom úvode prichádza úsmev, tanečníci sa naháňajú – až tu, pri ich náhodných nárazoch o kontajnery je zjavné, že zvuk, čo počujeme, priamo reaguje na ich pohyb. Nie vždy je to jasné, keďže zvuk vychádza z reproduktorov (ako by sa dialo aj pri vopred pripravenej skladbe bez snímačov). Tí dvaja sa vyzliekajú donaha a na moment sa o seba zachytia v objatí, ale rýchlo sa zase obliekajú, nič to neznamená. Podobne sa nám ani vzťah medzi pohybom a zvukom nikdy úplne neotvorí. Úloha interpreta ostane v polohe dieťaťa, čo sa hrá na hudobné nástroje a čo nie je úplne ľahké počúvať. Je fajn, keď sa pri tom tanečník zaujímavo vlní, ale ide len o ornament. Pasáže v tichu sú preto tak trochu úľavou (výborný duet v stojacom kontajneri, kde nevieme, či tanečníci objímajú seba alebo stenu), ale možno by to bolo inak, keby sme mohli lepšie vniknúť do jadra veci – nového prístupu k tvorbe zvuku interpretmi.
K výskumu využitia zaujímavej technológie sa pridružila téma „ľudí žijúcich vedľa seba, každý vo svojom vlastnom svete“, ktorá ho posunula do divadelnej roviny a chladnej reality „trhovo zameraných vzťahov“. Nie však úplne presvedčivo a tak sa nedá ubrániť myšlienke, či ten výskum nestál za to, zabudnúť na jeho balenie do nejakého inscenačného produktu a nájsť preň lepší formát. Keď Dual po štyridsiatich piatich minútach končí, diváci si idú kontajnery sami vyskúšať. Možno ešte nie sme na konci...
Psáno z první premiéry 30. listopadu 2017, Nový priestor, Bratislava.
Dual
Námet a réžia: Katarína Brestovanská
Zvuk: Martin Kosorín
Svetelný dizajn: Ints Plavnieks, Martin Kosorín
Návrh a realizácia objektov: Dana Kleinert, Oliver Kleinert
Kostýmy: Erika Daxnerová
Produkcia: Katarína Zjavková
Media set: Marianna Lutková Premiéra: 30. listopadu 2017
VAŠE HODNOCENÍ
Hodnoceno 0x
mar
Až meditativní zážitek s minimalistickým výtvarným pojetím hry světla a stínu. Úžasné akrobatické výkony - první…Thin Skin – Křehkost kovových prutů