Nerozhodný Dual v Bratislave

Príchod na premiéru tanečného predstavenia Dual v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava je tajomný. Do divadla vstupujeme cez služobný vchod, zákulisím prejdeme do jeho verejnej časti, kde si v regulérnych šatniach odložíme kabáty a vraciame sa zákulisím späť sadnúť si priamo na javisko. Experimentálna blízkosť je namieste, táto najnovšia produkcia Nového Priestoru vychádza z výskumu choreografky Kataríny Brestovanskej a hudobníka Martina Kosorína. Scénu tvoria štyri tenšie svetelné objekty a dva väčšie drevené kontajnery s elektrosnímačmi na zachytávanie vibrácií, ktoré tanečníci Edita AntalováLukáš Bobalík pohybom, alebo priamo údermi na povrch rozozvučia. Zvuk sa následne počítačovo spracúva. Po abstraktne pôsobiacom úvode prichádza úsmev, tanečníci sa naháňajú – až tu, pri ich náhodných nárazoch o kontajnery je zjavné, že zvuk, čo počujeme, priamo reaguje na ich pohyb. Nie vždy je to jasné, keďže zvuk vychádza z reproduktorov (ako by sa dialo aj pri vopred pripravenej skladbe bez snímačov). Tí dvaja sa vyzliekajú donaha a na moment sa o seba zachytia v objatí, ale rýchlo sa zase obliekajú, nič to neznamená. Podobne sa nám ani vzťah medzi pohybom a zvukom nikdy úplne neotvorí. Úloha interpreta ostane v polohe dieťaťa, čo sa hrá na hudobné nástroje a čo nie je úplne ľahké počúvať. Je fajn, keď sa pri tom tanečník zaujímavo vlní, ale ide len o ornament. Pasáže v tichu sú preto tak trochu úľavou (výborný duet v stojacom kontajneri, kde nevieme, či tanečníci objímajú seba alebo stenu), ale možno by to bolo inak, keby sme mohli lepšie vniknúť do jadra veci – nového prístupu k tvorbe zvuku interpretmi. K výskumu využitia zaujímavej technológie sa pridružila téma „ľudí žijúcich vedľa seba, každý vo svojom vlastnom svete“, ktorá ho posunula do divadelnej roviny a chladnej reality „trhovo zameraných vzťahov“. Nie však úplne presvedčivo a tak sa nedá ubrániť myšlienke, či ten výskum nestál za to, zabudnúť na jeho balenie do nejakého inscenačného produktu a nájsť preň lepší formát. Keď Dual po štyridsiatich piatich minútach končí, diváci si idú kontajnery sami vyskúšať. Možno ešte nie sme na konci... Psáno z první premiéry 30. listopadu 2017, Nový priestor, Bratislava. Dual
Námet a réžia: Katarína Brestovanská
Zvuk: Martin Kosorín
Svetelný dizajn: Ints Plavnieks, Martin Kosorín
Návrh a realizácia objektov: Dana Kleinert, Oliver Kleinert
Kostýmy: Erika Daxnerová
Produkcia: Katarína Zjavková
Media set: Marianna Lutková Premiéra: 30. listopadu 2017   

VAŠE HODNOCENÍ

A jak byste představení hodnotili vy?

Témata článku

Slovensko

Tanec

DIÁŘ PŘEDSTAVENÍ

červenec 2019

Po Út St Čt So Ne
1
2
3
4
5
6
7
8 9 10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22 23
24
25
26
27
28
29
30
31
1 2 3 4
DEJTE NÁM TIP NA PŘEDSTAVENÍ

POSLEDNÍ KOMENTÁŘE

to nejčtenější z tanečních aktualit

Přihlašte se k odběru newsletteru: