Saudade – Predstavivosť a túžba si ruky nepodali

Saudade (Alica Minárová). Foto: Anna Benháková.

Autor Ivana Hlubinová

Na tohtoročnom multižánrovom festivale Žižkovská noc sa spomedzi symbolickej ponuky alternatívneho divadla a tanca predstavila aj slovenská tanečníčka Alica Minárová s jej najnovším sólovým predstavením Saudade. Projekt, ktorý nie je určený pre stály divadelný priestor, tento krát zasadila priamo do kaviarne Studia Alta. Improvizované sedenie v kreslách kaviarne v kruhovom rozložení okolo scény ponechalo divákov v odľahčenej atmosfére a nepatrnom očakávaní toho, čo bude nasledovať.

Minárová sa pustila do hľadania ženskej sexuality skrz kontrasty. S jej nahotou sme konfrontovaní hneď od momentu, ako sa vyzlečie zo svojej jedinej vrstvy, a to jednoduchých šiat. Vystupuje na vyvýšené pódium a po pár momentoch sa z konkrétneho nahého tela stáva anonymný estetický objekt. Dosahuje tak na základe pomalých a detailných pohybov, cez ktoré vedome a expresívne predvádza najintímnejšie partie svojho tela. Kombinácia svetla, podmanivej hudby a pohybov umožňuje divákom stratiť sa v čírej fascinácii tohto telesného „objektu“. To, čo je inokedy pre väčšinu z nás nanajvýš diskrétne a osobné, splýva so zvyškom zámeru a už nás nemá čím šokovať. Na tele nezostal ani náznak tajomstva a Minárová divákom nenechala ani kúsok priestoru pre predstavivosť.

Práve tento uhol pohľadu stavia do protikladu s druhou polovicou predstavenia, kedy sa štylizuje do role striptérky. Oblieka si na seba vyzývavé čierne šaty s vysokými podpätkami a svoje telo nám odhaľuje po vrstvách. Samotná idea kontrastu medzi nahotou predvádzanou razantne a nahotou postupnou, ktorá má v divákovi spustiť sled obrazotvornosti, je pôsobivá. Minárová sa však celého zámeru chopila s náznakmi paródie a zo svojej striptérky urobila preštylizovanú postavičku, ktorá sa vysmieva samej sebe. Efekt nadneseného dojmu zohrali aj zvolené svetelné a hudobné prostriedky. Tanečníčka svoje pohyby utvrdzuje v neónových svetlách a typickej mainstreamovej hudbe. 

Saudade (Alica Minárová). Foto: Anna Benháková.

Je pravda, že samotné povolanie striptérky je v spoločnosti spojené s množstvom nálepiek a klišé, ktoré sa autorke podarilo vystihnúť celkom jasne. Avšak sústrediac sa na túto stránku celej problematiky, upustila od celkového potenciálu diela. V anotácii spomínaná predstavivosť a túžba si v predstavení ruky nepodávajú. A nebolo to tým, že sme jej nahé telo videli do najväčších detailov pár minút predtým. Skôr nám to jednoducho nedovolila. Saudade ako túžbu po niečom skrytom a nedosiahnuteľnom prekryla prílišnou neprirodzenosťou, ktorá divákom bránila nechať sa unášať vlastnými dojmami.

A tak ostáva otázne, či tanečníčka chcela, aby sme sa ako diváci cítili nepríjemne za ňu v roli striptérky, alebo skôr za to, čo to v nás mohlo vyvolať, keby sa neodklonila od prvotného zámeru.

Písané z predstavenia v rámci Žižkovskej noci 22. marca 2019, Studio Alta.

Saudade
Choreografia: Alica Minárová
Hudba: Lukáš Palán
Dramaturgia: Šimon Peták
Vizuálny koncept a riešenie: Denisa Švachová
Kostýmy: Judita Mejstříková
Svetelný dizajn: Eliška Kociánová
Video projekcie: Giulio Zannol, Denisa Švachová, Eliška Kociánová
Premiéra: 22. 3. 2019