Bratislava v pohybe experimentovala
Program Bratislavy v pohybe ohraničili dve inscenácie, úvodná rakúska Talking Head a záverečná z tvorby významného portugalského choreografa Rui Horta s názvom Talk Show. Podobný je nielen názov týchto zaujímavých projektov, ale predovšetkým obe pracujú s modernými technológiami (videoprojekciou, využitím kamery priamo na scéne), slovom a výtvarnou zložkou. Všetky použité zložky sa plynule prepájajú s pohybom a dopĺňajú jeho významy. Talking Head, zoskupenia Liquid Loft, spracúva tému nových médií, parodizuje novovzniknutý online svet a metaforicky zobrazuje scény z každodenného života človeka, využívajúceho sociálne siete - twitter alebo facebook. Interpreti sú uväznený v abstraktnom svete súčasných technológií, čomu nasvedčuje aj scénografia, ktorej dominantou je neurčité teleso meniace sa počas priebehu inscenácie na tanečnú plochu. Tanečníci vytvárajú na scéne pomocou pohybu obrazy snímajúc jeden druhého na web kameru, cez ktorú sa premenia na monštrá, deformujú svoje tváre a hlasy tak ako deformuje internet jednotlivca a medziľudskú komunikáciu. Ich afektované gestá v zápale hádok medzi milencami premieňajú v tanec, miestami neprirodzený rovnako ako sú neprirodzené vzťahy fungujúce prostredníctvom internetu. Dominantou predstavenia bolo slovo a videoprojekcia, ktoré podopierali významy tanečného prejavu.
Ako prvý slovenský súbor sa na svojej domácej v Dome T&D, mimochodom jedinej bratislavskej scéne pre súčasný tanec, predstavilo alternatívne divadlo Elle Danse so svojou najnovšou inscenáciou Voda na vode. Choreografka Šárka Ondrišová, ktorá stavala svoje minulé diela na príbehoch (Canto Hondo, Jablko), sa tento krát posunula do abstraktnejšej roviny. Voda na vode je mozaikou obrazov zo života ženy a jej osobnou vnútornou výpoveďou, je o veciach podvedomých, nevedomých, ktoré sa vyplavujú prostredníctvom snov. Taká je aj atmosféra inscenácie - snová, umocňuje ju emotívna hudba Petra Grolla. Skupina ľudí uprostred haly, rozhádzané kufre, otrhané šaty, ležiaca nehybná žena, obkreslená kriedou, ľudia pobehujúci v panike. Rýchlym strihom sa scéna zmení na prázdny priestor s vaňou, obkolesenou závesom s lanami. V nezávislom slede scén sa ako v sne premieta minulosť a kľúčové udalosti ľudí, najmä dvoch žien a jedného muža, tvoriacich osudový trojuholník. Choreografia obsahuje množstvo pádov, metafor na životné zemetrasenia a hraničné situácie. Ťažiskom choreografie sú duetá, každé z nich má vyhranený štýl a dynamiku – vidíme mäkké kontaktné duo i drsný súboj muža a ženy plný agresivity. Tú ešte umocňuje lano zväzujúce dvojicu. Voda na vode je inscenácia o vnútorných pocitoch a vzťahoch, ktoré často krát nemožno slovami opísať, choreografia je nesmierne výstižná, čitateľná a pre diváka jasne zrozumiteľná. Ladne zapadla do hlavnej témy festivalu, medziľudských vzťahov.
Druhý slovenský večer patril inscenácií Czech in: Kylián – Vaculík z repertoáru Tanečného súboru Divadla Nová scéna, ktorý donedávna fungoval pod názvom Balet Bratislava. Umelecký šéf tanečného telesa Mário Radačovský si už pri jeho nedávnom vzniku predsavzal zostavenie časti repertoáru z už existujúcich atraktívnych a umelecky hodnotných produkcií. Vďaka všestranne pohybovo zdatným tanečníkom súboru sa mu podarilo vytvoriť pestré dielo zostavené z choreografií významných českých umelcov Libora Vaculíka a Jiřího Kyliána. Vaculíkove Slovanské dvojspevy zahájili tento rôznorodý večer. Z predstavenia dýcha ľudová atmosféra, spájajúca kultúru Slovanov a tým im vzdáva úctu. Choreografia je dynamická, veselá aj intímna, tanečníčky sú v nej zraniteľne krehké, tanečníci naopak pevní a nebojácni. Najnáročnejšou a zároveň najdynamickejšou časťou druhého tanečného večera bola choreografia Jiřího Kyliána Falling Angels. Použitá hudba Stevea Reicha - Drumming je rytmický sled zvukov bubnov, ktoré sú výzvou pre osem interpretiek odetých do sterilných čiernych úboroch. Choreografia bez akejkoľvek emócie zobrazuje túžbu a zhon po dokonalosti, fyzickej i duševnej. Pohyby sú presné, zosynchronizované a nesmierne dynamické.
Záver večera priniesol do sály Novej scény uvoľnenie a hravú atmosféru. Posledná choreografia, opäť z tvorby Jiřího Kyliána, s názvom Šesť tancov je veselým dielom v znení hudby Wolfganga Amadea Mozarta. Mladým interpretom súboru je táto choreografia akoby šitá na mieru, je plná energie, radosti a uvoľnenosti. Hoci však choreografia na prvý pohľad pôsobí ako burleska, kvôli svojej zjavnej ľahkosti a zábavnosti, Kyliánovým zámerom pri jej tvorbe bolo poukázať na relativitu hodnôt a zásad súčasného človeka. Czech in bol nepochybne ozvláštnením Bratislavy v pohybe, vniesol do programu omnoho viac tanca, avšak je otázne či je tanečný štýl Vaculíkovej choreografie, štylizovaných ľudoviek prepojených s princípmi moderny, vhodný pre festival orientovaný na súčasný tanec.
Ako predposledný tanečný súbor sa Bratislave predstavili maďarský Hodworks. Choreografka inscenácie Basse danse Adrienn Hód je známa svojim radikálnym prístupom k telu tanečníka, využívaním rôznych tanečných štýlov, experimentálnej hudby a minimalistickým využívaním scénografie. Inak to nebolo ani v choreografii Basse danse, ktorá získala v tomto roku Labanovu cenu ako najlepšie súčasné tanečné predstavenie v Maďarsku. Predstavenie je inšpirované európskou hudbou 15. storočia. Hudobník hrajúci na elektronický klavír bol prítomný priamo v hľadisku, čím získal nepretržitý kontakt s tanečníkmi a mohol reagovať na ich nepredvídané pohyby. Názov inscenácie je prebratý z minulosti, Basse danse bol bežne používaným dvorským tancom, založeným na ľahkých elegantných pohyboch. Ľahkosť a elegancia nechýbali ani v maďarskej choreografií. Interpreti spočiatku pôsobia ako ľudia z ulice, každý vizuálne odlišný a samostatne tancujúci a fungujúci. Ich sólové výstupy len v náznakoch naznačujú inšpiráciu barokovým tancom, postupne však prerastajú do duet, viac pripomínajúcich ich počiatok, a napokon vyvrcholili vzájomným kontaktom a zlúčením v jedno kompaktné teleso. Basse danse pôsobí povznášajúco, hudba evokuje plynutie času. Postupne spája do nových tvarov na začiatku rozdrobené prvky pohybu. Hoci však bola inscenácia ocenená významnou Labanovov cenou, nezaujala a neprilákala také množstvo publika ako 
záverečná Talk Show, z ktorej sa stalo vyvrcholenie celého festivalu. Choreograf, zároveň aj scénograf a tvorca svetiel a multimédií tohto predstavenia, Rui Horta, pripravil doslova šokujúce dielo. Talk Show začína ako činoherné predstavenie s nastoleným príbehom transplantácie srdca, ktorý plynule prechádza do tanečnej metafory lásky a odovzdania svojho srdca niekomu druhému. Pozoruhodný bol výber tanečníkov, mladého a staršieho páru muža a ženy. Prekvapivým je nahota, nie však prvoplánová, ale dotvárajúca intímnu atmosféru predstavenia. Pokým mladší interpreti predvedú len moment boja odovzdávania srdca, vzťah starších je popisnejší a náročnejší. Napriek pokročilejšiemu veku predviedli náročné výstupy, plne emotívne, napäté i agresívne. Choreografia jasne odhaľuje úskalia ich vzťahu, hádky, milovanie, spolužitie, tanec postupne prechádza do hovorených dialógov. Napätie týchto scén je potlačené druhou polovicou inscenácie, počas ktorej sú naživo na kameru snímané a následne na plátno premietané, nahé telá staršej dvojice, komentované metaforickým príbehom o ceste lásky. Talk Show je nesmierne intímnym dielom, nielen z hľadiska použitej nahoty, ale aj nahliadnutia do vnútorného sveta milencov. Inscenácia dokonale ukončila festival a podčiarkla zvolenú tému medziľudských vzťahov. Je však otázne či je slovenské publikum na podobné experimenty v oblasti súčasného tanca pripravené. Predsa len nahota či využívanie audiovizuálnej techniky v takýchto predstaveniach je na slovenskej scéne stále veľkým tabu.
Z tohto hľadiska bol vybratý program Bratislavy v pohybe nesmierne progresívnym pre domáceho diváka, ktorý si na jeho základe vytvoril obraz úrovne európskych tanečných zoskupení a tvorcov. Oproti týmto pozitívam festivalu stojí jeden veľký otáznik a to vybratie priestorov Divadla Novej scény, kde sa odohrala väčšina predstavení a kde sa konali prvé tri festivalové ročníky. Menované divadlo sa v svojom repertoári orientuje na komerčné predstavenia - muzikály, výnimkou sú len za posledný rok inscenácie Tanečného súboru Novej scény (predtým Baletu Bratislava). Za ten čas si však tento priestor ešte nenašiel diváka, ktorý by mohol oceniť festival takéhoto typu na jeho pôde, respektíve aby ho v programe zaujala Bratislava v pohybe. Snáď by bol vhodnejší komornejší priestor, kde by sa poprípade zároveň organizovali aj diskusie s tvorcami a tak sa vytvorila žiadaná festivalová atmosféra, ktorá tomuto ročníku chýbala.
Autor: Veronika Čillagová(Autorka je studentkou VŠMU, 1. ročníku magisterského oboru Teorie a kritiky divadelního umění.) Talking Head
Interpreti a choreografia: Stephanie Cumming, Luke Baio
Umelecké vedenie a choreografia: Chris Haring
Kompozícia a zvuk: Andreas Berger (Glim)
Javiskový a svetelný dizajn: Thomas J. Jelinek
Scéna: Gerald Priewasser
Produkcia: Marlies Pucher
Technický riaditeľ: Roman Harrer
Video technika: Ella Esque, Niki Passath
Teória a text: Fritz Ostermayer
Video: Michael Loizenbauer
Premiéra: 9. 12. 2010 Tanzquartier Wien Voda na Vode
Réžia, choreografia s použitím pohybového materiálu interpretov: Šárka Ondrišová
Režijná spolupráca: Darina Abrahámová
Asistent choreografie: Boris Nahálka
Dramaturgia: Lucia Holinová
Hudba: Peter Groll
Svetelný dizajn: Robert Polák
Kostýmy: Michaela Mokrá
Fotografia: Peter Brenkus
Produkcia: Veronika Pavelková
Texty: Veronika Pavelková
Interpreti: Martin Melo, Nikoleta Rafaelisová, Magdaléna Čaprdová, Soňa Ferienčíková, Boris Nahálka, Radoslav Piovarči
Premiéra: 3. 12. 2011 v Divadle elledanse – dom T&D, Bratislava
CZECH IN: KYLIÁN – VACULÍK Slovanské dvojspevy
Choreografia a scéna: Libor Vaculík
Hudba: Antonín Dvořák Slovanské tance, Moravské dvojspevy
Kostýmy: Roman Šolc
Naštudovanie: Kateřina Benešová, Pavel Plšek
Účinkujú: Andrej Szabo a Klaudia Bittererová, Alexa Capareda, Natasa Dudar, Katarína Kaanová, Natália Némethová, Daniel Corbeil, Tamas Csizmadia, Dan Datcu, Dominik Vačok
Premiéra: 1999, Balet Praha Falling Angels
Choreografia: Jiří Kylián
Hudba: Steve Reich Drumming / part I (1970/71)
Kostýmy: Joke Visser
Svetlá: Joop Caboort
Naštudovanie: Roslyn Anderson
Účinkujú: Klaudia Bittererová, Alexa Capareda, Natasa Dudar, Katarína Kaanová, Katarína Košíková, Natália Némethová, Barbora Blahová a.h., Veronika Hollá a.h.
Premiéra: 23. 11. 1989, AT&T Danstheater, Den Haag Šest tancov
Choreografia: Jiří Kylián
Hudba: Wolfgang Amadeus Mozart Sechs Deutsche Tänze, KV 571, Album: History of the Waltz „Walsen“, dirigent Heinz Wallberg, CD 420 052- 2
Scéna a kostýmy: Jiří Kylián
Svetlá: Joop Caboo
Naštudovanie: Roslyn Anderson
Účinkujú: Natasa Dudar, Katarína Kaanová, Katarína Košíková, Natália Némethová, Alexa Capareda, Barbora Blahová, Arthur Abram, Daniel Corbeil, Tamas Csizmadia, Dan Datcu, Luca Scarpa, Andrej Szabo, Dominik Vačok
Premiéra: NDT I, 24. 10. 1986, Het Muziektheater, Amsterdam Basse danse
Choreografia: Adrienn Hód
Živá hudba, hlas: Zoltán Mizsei
Dramaturgia: Ildikó Végh
Scénografia: Rózsa Sebő
Kostýmy: Kati Imre / Artista Studio
Svetelný dizajn: Bas Berensen Emese Cuhorka, Júlia Garai, Marco Torrice, Csaba Molnár Talk Show
Réžia, scénografia, svetlá, multimédiá: Rui Horta
Hudba: Tiago Cerqueira
Texty: Rui Horta e Tiago Rodrigues
Účinkujú: Vivien Wood, Anton Skrzypiciel, Beatriz Pereira, João Martins
Grafika pohybu: Guilherme Martins
Programovanie: Rui Madeira
Asistent dramaturgie: Tiago Rodrigues
Produkcia: Ana Carina Paulino
TANEC PRAHA
Konstrukt vytvářený kolem Tance Praha (TP) je i dle tohoto článku bohužel plný nesprávných informací, o jejichž původu…Co nás naučilo prosincové setkání o dění v Tanci Praha a divadle PONEC?