Festival Cirkopolis 2019 – Nový cirkus vo svojej rozmanitosti (No. 1)

LOOP. Foto: David Konečný.

LOOP. Foto: David Konečný.

Cirkopolis sa stal už známym a každoročne očakávaným festivalom, ktorý do zimnej Prahy prináša hrejivý závan v podobe nápaditých a neopozeraných novocirkusových predstavení z rôznych kútov sveta. Inak tomu nebolo ani tento rok. Organizátori festivalu pre divákov pripravili rôznorodý program zložený zo zahraničných aj domácich umelcov, vrátane niekoľkých špeciálnych projektov a sprievodných podujatí.  

Žonglovanie v energickej slučke

Festival tento rok otvorila francúzska skupina Cie Stopoï svojím predstavením LOOP. Dvaja performeri a bubeník spolu vytvorili dynamickú inscenáciu, ktorá nemá ďaleko od rockového koncertu. Hlavnými rekvizitami sa pre žonglujúci pár Netu Oren Gonzala Fernandeza okrem loptičiek stávajú najmä plastové kruhy. Práve ich ohybnosť a elasticita im slúžia ako prostriedok na vytváranie vizuálne pôsobivých obrazov, napríklad keď Fernandez kruh ohýba tak, že to vyzerá, akoby ho Oren na diaľku ovládala. Dvojica v inscenácii kruhy formuje mnohými spôsobmi, preplieta ich a vytvára z nich rôzne objekty. Ďalším výrazným motívom sa tu stáva hľadanie akéhosi bodu zlomu. Fernandez napríklad jeden kruh „zauzlí“, položí si ho na hlavu a čaká, kým sa plast vráti do svojho pôvodného tvaru – a z hlavy mu odskočí. Jeho partnerka stojí za ním, pripravená kruh v lete chytiť. Keďže sa nedá vždy presne odhadnúť, kedy sa predmet vyrovná, počas predstavenia vzniklo niekoľko vtipných momentov kedy sa javisko aj hľadisko sústredilo len na stočený kruh, čakajúc kedy nastane bod zlomu a hmota sa opäť pretransformuje. 

V súvislosti s tým je voľba živej hudby, v  podaní bubeníka (Gaëtan Allard) prítomného na scéne, skvelou voľbou. Dunivý rytmus tvorí základ celej inscenácie, hudobník zároveň zdôrazňuje premeny energie a tempa pri žonglovaní. Stáva sa teda rovnocenným partnerom performerov, ktorí ho do mnohých scén zapoja aj fyzicky. Jeho kostým vyzerá ako vzorované saténové pyžamo so županom z rovnakej látky. Vďaka papučiam a slnečným okuliarom, ktoré má po celý čas na očiach, pôsobí dojmom slávnej rockovej hviezdy, ktorá sa správa podľa vlastných pravidiel – a keď chce vystupovať v pyžame, vystupuje v pyžame. V závere inscenácie dokonca zmení bicie za gitaru a sálu ovládne chytľavou piesňou. Vtedy si performeri takisto oblečú saténové župany a z kruhov na hlave si vytvarujú „helmu“, ktorá im umožňuje v rámci fanúšikovského rockového zápalu búchať hlavou o stôl či o bicie. Pomedzi to stále stíhajú synchronizovane prehadzovať loptičky a javiskovú akciu vyhrotiť až do šialeného tempa. S bodom zlomu skupina pracuje aj v širšom zmysle: po absolútnej vypätosti prichádza stíšenie. Záverom večera sa tak stáva miniatúrne zobrazenie vybraných scén – Oren a Fernandez manipulujú s maličkými kruhmi a loptičkami, sprevádzaní hudobníkom, ktorý bicie a gitaru vymenil za jemné ukulele. Po vtipnom a pokojnom konci sa núka už iba otázka – kedy to znova vyskočí?  

Acrometria. Foto: David Konečný.

Krehká akrobacia

Katalánsky súbor PSiRC na festivale predstavil svoju inscenáciu Acrometria. Trojica performerov vytvorila krehké a poetické dielo, v ktorom preukazuje vysokú úroveň artistických schopností. Hoci sa svojím konaním na javisku nesnažia zobraziť celistvý príbeh, dá sa v ňom vycítiť niekoľko motívov či voľne na seba nadväzujúcich momentov. V úvode vidíme performerku Annu Pascual sediacu na vrchole čínskej tyče. K hľadisku je otočená chrbtom, zatiaľ čo z reproduktorov znie zvuk zvonkohry. Len pomaly, v slabom svetle, sa otáča a pozvoľna predvádza výstup na tyči. Atmosféra je melancholická, no vábivá. Na javisku sa zjavujú dvaja muži (Wanja KahlertAdrià Montaña) a pridávajú sa k nej. Sú to predstavy osamelého dievčaťa, ktoré si praje mať priateľskú spoločnosť?

Traja performeri spoločne predvádzajú akrobaciu a pomaly prejdú k rozmontovaniu a premieňaniu scény. Pri svojich úkonoch sa častokrát stavajú do nebezpečných situácií – ako napríklad, keď uvoľnia čínsku tyč, ktorá hraným nedopatrením padá na jedného z artistov. Hľadiskom prechádza vlna šoku, no svetlo zhasne skôr, než tyč stihne dopadnúť a my ostávame odkázaní na vlastnú predstavivosť. Samozrejme, nedošlo k žiadnej katastrofe a skupina vo svojej trúfalosti pokračuje. V jednej zo scén si napríklad na seba performer priviaže spodnú časť čínskej tyče, ktorú jeho partneri následne využijú na akrobaciu. Fyzická zdatnosť katalánskej trojice sa zdá byť obrovská – a predsa, celé ich predstavenie plynie s ľahkosťou, v akomsi snovom opare.

Niekoľkokrát sa počas inscenácie opakuje rozprávkový zvuk zvonkohry, ktorý akoby súvisel s dievčaťom a jej vnútorným svetom. Smutná melódia mizne vždy, keď sa zjavujú dvaja muži. Pomocou akrobacie jej pomáhajú voľne sa pohybovať po scéne, stavajú ju na svoje plecia, aby sa dostala čo najvyššie a mala možnosť nadhľadu. Zdá sa, že sú podporou (psychickou aj fyzickou), ktorú potrebuje, aby prekonala svoj strach. Alebo je to úplne inak? Acrometria upúta a nadchne vrcholnými fyzickými výkonmi, no opantá vás aj svojou atmosférou, vďaka ktorej máte možnosť kontemplovať nad jednotlivými obrazmi a vytvárať si medzi nimi vlastné príbehové asociácie.

Silné domáce zastúpenie

Okrem samotných predstavení sa festival, rovnako ako jeho hlavný organizátor – Cirqueon, centrum pre nový cirkus –, sústreďuje aj na výchovu a podporu českých mladých talentov. Práve im patril večer s názvom Cirkopolí Cirksession. V rámci neho sa šesť študentov a absolventov rôznych zahraničných cirkusových škôl predstavilo v asi desaťminútových prezentáciách. Medzi účinkujúcimi boli žongléri Aleš Hrdlička Filip Zahradnický, akrobatky na lane Alžběta Tichá a v Česku pôsobiaca Stephanie N'Duhirahe, provazochodkyňa Kristýna Vlčková Jan Jirák, ktorý do svojho výstupu zakomponoval najmä akrobaciu v stoji na rukách. Súdiac podľa širokej škály disciplín, ktoré títo umelci rozvíjajú, a svojskej poetike a štruktúre každého čísla možno predpokladať, že český nový cirkus má veľmi svetlú budúcnosť. Viacerí z absolventov sa okrem toho v diskusii po predstaveniach vyjadrili, že by sa radi vrátili, alebo minimálne pravidelne cestovali späť do Českej republiky, aby sa mohli zapájať a pomohli rozvíjať domácu novocirkusovú scénu. 

 

Psáno z představení 11. února 2019 (LOOP, Acrometria) a 12. února 2019 (Cirkopolí Cirksession) v Paláci Akropolis, v rámci festivalu Cirkopolis.

 

Cie Stopoï – LOOP
Žonglování a manipulace s předměty: Neta Oren, Gonzalo Fernandez
Bicí: Gaëtan Allard
Scéna: Éric Longequel
Juggling look: Wes Peden 
Premiéra: 2017

PSiRC – Acrometria 
Hrají: Wanja Kahlert, Adrià Montaña, Anna Pascual
Námět/autor: PSiRC
Režie: PSiRC, Roberto Magro, Johnny Torres a Alba Sarraute
Light design: Oscar de Paz
Technický ředitel: Benet Jofre
Hudba: Sofie Tuchscherer, Dalmau Boada
Premiéra: 2015


Fotogalerie

Acrometria. Foto: David Konečný.

Acrometria. Foto: David Konečný.

Acrometria. Foto: David Konečný.

Acrometria. Foto: David Konečný.

LOOP. Foto: David Konečný.

LOOP. Foto: David Konečný.

Témata článku

AcrometriaCie StopoiCirkopolí Cirksession

Nový cirkus

Festival Cirkopolis

DIÁŘ PŘEDSTAVENÍ

červenec 2019

Po Út St Čt So Ne
1
2
3
4
5
6
7
8 9 10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22 23
24
25
26
27
28
29
30
31
1 2 3 4
DEJTE NÁM TIP NA PŘEDSTAVENÍ

POSLEDNÍ KOMENTÁŘE

to nejčtenější z tanečních aktualit

Přihlašte se k odběru newsletteru: