Nová generace – Inšpirácia ako nádych, oživená minulosť a lyrika

CHNDRUM EM PARON (Arman Kupelyan, Marek Strýček). Foto: Michal Hančovský.

CHNDRUM EM PARON (Arman Kupelyan, Marek Strýček). Foto: Michal Hančovský.

Výsledky práce študentov odboru choreografie na pražskej HAMU si diváci mali možnosť pozrieť v rámci pravidelného formátu Nová generace, opätovne uvedeného v priestoroch Divadla Disk. Na množstvo predstavených choreografií bohatý večer uviedol práce šestice študentov, z ktorých je každý v inej fáze štúdia. 

Ľahkosť dychu

Večer otvorila choreografia Inspired by Air, vytvorená na hudobnú koláž z diel Maxa Richtera, Arvo Pärta Georga Fridricha Händla. Pohybová kompozícia je výsledkom spolupráce študentov druhého ročníka choreografie Natálie Matyskovej Jana Razimu, v spolupráci s Luciou Holánkovou. Dielo bolo v premiére uvedené 15. 12. 2018 ako súčasť formátu Bohemia balet nablízko, ktorý predstavuje študentov a absolventov vyšších ročníkov v komorných priestoroch Divadla Na Rejdišti.

V choreografii ako výsledku úvahy každého z tvorcov nad fenoménom inšpirácie, ktorá znamená nádych, rovnako ako tvorivú silu, sa odzrkadlila rôznosť prístupu každého z trojice autorov. Tá vyústila v jednote uzavretej kompozície, ktorú technicky vyspelým prejavom interpretovala pätica študentov konzervatória Sandra JiříkováAurora KubelíkováBarbora LahučkáDavid Lampart František Vlček. Pohybová skladba hneď na úvod večera doslova prevzdušnila scénu kompozíciou evokujúcou ľahkosť nádychu a plynulú dynamiku prúdiaceho vzduchu. Nádych ako ústredný motív vyvstal aj v prvých okamihoch, kedy sa v bodovom nasvietení skupina tanečníkov unisono počuteľne nadýchne a zaháji ďalšiu sériu pohybov. Premeny tanečných fráz aj textúra pohybovej kompozície navyše zásadne vychádzajú z hudby. Premenlivosť v hudobnej štruktúre sa odzrkadľuje v dynamike a plynutí jednotlivých sekvencií v tanci, vypäté party ústia v pohybových zhlukoch, výskokoch a v násobení pohybov. Hudobný faktor priamo ovplyvňuje vzájomné reakcie tanečníkov na seba, v pohybe sa mnoho využívajú kontrakcie a kontrasty, ktoré v tempe opäť vychádzajú z muzikality. V krátkych preryvov sa vyskytuje mužské aj ženské sólo, ktoré je podporené vhodným riešením po stránke svetelného dizajnu, zdôrazňujúc centrálne dianie, zároveň dostatočne upozorňujúce na prítomnosť ďalších tanečníkov z kvinteta.

Pohyb, reč a hudba

Študent štvrtého ročníka Adam Orszulik predstavil v rámci večera mužský duet s názvom Chndrum em paron. Nezrozumiteľnosť titulu v anotácii nenechá na seba dlho čakať ani na scéne a sprítomňuje sa aj v reči, hneď s prvými pohybmi interpreta Armana Kupelyana. Rečová mantra, ktorá postupne na škále od šepotu do výkriku doprevádza pohyb, znie v Arménčine naprieč pohybom a priestorom a rámcuje syžet pohybovej skladby. V preklade hádam prosba o niečo existuje vo významovom prepojení na lyriku Allena Ginsberga, ku ktorej sa Orszulik odvoláva aj v anotácii. Báseň Please, master svojím textom prosí o mnoho. Choreografii poskytuje významovú paralelu, ktorá nastavuje opozíciu vzťahov: nadradenosť/submisivita, pán/otrok, a rozvíja ďalšie motívy ako závislosť, oddanosť, nárokovanie si, odovzdanosť, to všetko v milostnom vzťahu dvojice ľudí. Napätie nastavených opozícií sa priamo odráža aj v nepretržitej premene dynamiky a charakteru pohybu. Samotná performance je členená na povahou rozrôznené sekvencie, kde sprvu dianie otvára len jeden z interpretov, kým ho na scéne doplní Marek Strýček, Orszulikom obsadzovaný už v jeho minulých kusoch. 

Metrika pohybu a zamlčanej básne je doplnená o živý hudobný doprovod kontrabasistu Tomáša Nováka. Pri organickosti reakcie pohybu sláku a končatín tanečníkov vyvstáva otázka, či hudba reaguje na pohyb, alebo naopak. Všetky tri zložky, pohyb, reč, aj hudba, sú pritom využívané veľmi moderovane. S pravidlom výsostného minimalizmu sa dopĺňajú v priesečníku vypointovanosti a jednotlivých detailoch, ktoré vyvstávajú nie len v rovine pohybu, ale aj v herecky ladených sekvenciách so silne komickým zafarbením. 

Názornosť až civilnosť niektorých pohybových motívov na inom mieste striedajú výrazne tanečné sekvencie. Hra na slepú babu, naháňačka a skrývačka, chlapčenské dobiedzanie, bitka, sex. Čitateľné pohybové zobrazovanie striedajú abstraktnejšie sekvencie, pričom sila produkcie rozhodne spočíva v spôsobe vzájomného prepojenia oboch performerov. V spoločných pohybových sekvenciách na seba reagujú prirodzene a organicky, intenzita prežitku u diváka má tak možnosť čerpať priamo z vnemu napätia a uvoľnenia, akcie a reakcie tiel.

(Ne)jedna Šarka (Patrik Pagáč, Adéla Hniličková, Lucie Hrzalová, Anna Kopecká, Magda Mišejková). Foto: Michal Hančovský.

Mýtická minulosť a rôznorodá poetika

Po krátkej prestávke druhú časť večera uvádza triptych s názvom Zase ta ŠárkaSúbor prác trojice študentov tretieho ročníka Anny BenhánkovejDavida Mikulu Mariky Hanouskovej nutne tematicky zastrešuje odkaz k epickému námetu symfonickej básne Šárka z cyklu Má vlast Bedřicha Smetany. Okrem naratívu, ktorý sa vlastnou formou prejavil v každej z trojice choreografií, vytvorila významovú linku aj samotná skladba, na ktorú tvoril každý z autorov. To je zároveň jediná súvislosť, ktorá sa rysuje medzi inak rôznorodou poetikou každého zo študentov. 

Počas prestávky sa stretávame v kaviarni, ktorej priestor predstavuje zároveň dejisko prvej časti triptychu v choreografii Anny Benhákovej. Produkcia s názvom Po minutí svojím site-specific charakterom a komicko-činoherným prejavom dvojice aktérov Helena Machová Jakub Urban vybočuje z inak výrazne tanečne-pohybovo ladeného večera. Komika vystavaná na interakcii s návštevníkmi kaviarne zároveň vhodne vstupuje do vzťahu a gagov dvojice predstavujúcej pár na rande. Mimický prejav a každú akciu zdôrazňuje pohyb, ktorý prebieha po celú dobu v spomalení –to znásobuje každý význam a dáva vznikať sérii vtipných momentov, kedy neukončenosť jedného pohybu náruša realita kaviarne a obohacuje komično o ďalši nános priamo pred očami diváka. Kombinácia intenzívne emotívnej zafarbenosti Smetanovej skladby a akcentovaného charakteru pohybu v slow motion sa výborne doplnili v parodickom výsledku, ktorý performance do priestoru kaviarne rozhodne priniesla. 

Po presune do interiéru Divadla Disk nastupujú na scénu interpreti dvoch záverečných choreografií večera v naštudovaní Davida Mikuly a Mariky Hanouskovej. Obe sa naratívom odkazujú na povesť o „dievčenskej vojne“, ktorá je často vykladána ako svedectvo dávnych bojov medzi matriarchátom a patriarchátom, ktorý dodnes prežíva vo forme legendy. V zmysle príbehu tak robia jednoducho čitateľným, miestami divadelným zobrazovaním, ktoré v tomto smere nepracuje s veľkou dávkou invencie. 

David Mikula,ktorý sa rozhodoldoplniť pohyb o výraznú rečovú zložku, predstavuje svoju produkciu s názvom (Ne)jedna Šárka. Rečový prejav interpretiek, ktoré vstupujú do priebehu choreografie miestami s dojmom epického rozprávača prerušuje jednotlivé pohybové obrazy. Tie väčšinou prebiehajú v priestorových zhlukoch interpretiek, ženská zložka kontrujúca tej mužskej –v zástupe jediného interpreta. V jednotlivých situáciách tak vytvárajú jeho zrkadlo, či trón, na ktorý si sadá. Štvorica interpretiek sa divákovi zveruje so zosobnenou podvodnosťou svojho partnera, hádam mýtického Ctirada, či iného zabudnutého héroa z daného cyklu. Mikula tak robí s istou dávkou nadsázky, ktorá však nie je vždy jasne čitateľná ako zámer. V sekvenciách, kde sa využíva párové držanie sa prejavuje vplyv folklóru, ktorému sa Mikula venoval už vo svojich predchádzajúcich kusoch, prepojenie v tomto prípade vhodne funguje aj vo významovej rovine s odkazom k balade.

Večer zakončuje kompozícia Mariky Hanouskovej. Choreografia si so Smetanovou symfonickou básňou poradila dejovo vystavanou pohybovou etudou, ktorej ústredný moment spočíval v zmiešanom duete. Skôr ansámblovo ladené výstupy ostatných interpretiek vytvorili príbeh zo školského prostredia, kde sa centrálnym objektom nenávisti opäť stáva muž. Rytmicky ladené unisono výstupy s použitím rekvizít dynamicky vygradovali čakanie na ústredný duet, ktorý sa technickou náročnosťou a povahou pohybovej výstavby výrazne líšil od zvyšku choreografie. Istú nesúrodosť potláčala jednota príbehu, ktorý bol v rámci choreografie jasne čitateľný. 

Formát Nová generace upozornil tentokrát výrazne na prítomnosť rôznorodej poetiky u každého z autorov. Práve tá sa stáva nositeľom dynamiky počas celého večera, a zároveň garantuje schopnosť formovania vlastného autorského rukopisu, nevyhnutného pre ďalšiu tvorbu. 

 

Psáno z představení 15. února, Divadlo DISK.

 

Inspired by Air
Koncept, choreografie, kostýmy a světelný design: Lucie Holánková, Natálie Matysková a Jan Razima
Hudba: Max Richter, Arvo Pärt, Georg Friedrich Händel 
Zvuková tvorba: Jan Vaniš
Hlasová interpretace: Kryštof Krhovják
Interpreti: Bohemia Balet –Sandra Jiříková, Aurora Kubelíková, Barbora Lahučká, David Lampart a František Vlček

Chndrum em paron

Choreografie: Eduard Adam Orszulik
Interpreti: Arman Kupelyan, Marek Strýček
Hra na kontrabas: Tomáš Novák
Pedagogické vedení: Lucie Holánková

Zase ta Šárka – triptych (Pedagogické vedení: Lucie Holánková)
Hudba: Bedřich Smetana

Po minutí
Režie a choreografie: Anna Benháková
Interpreti: Helena Machová a Jakub Urban

(Ne)jedna Šárka
Choreografie: David Mikula 
Interpreti: Patrik Pagáč, Adéla Hniličková, Lucie Hrzalová, Anna Kopecká, Magda Mišejková
Produkce: Zuzana Pelcová

Šárka, aneb jedna za všechny
Choreografie: Marika Hanousková
Interpreti: Annabel Pearce, Mischa Hall, Zuzana Bednářová, Julie Johannová, Adéla Řípová, Petra Pohanková, Tereza Vrňatová

 


Fotogalerie

Inspired by Air (Bohemia Balet - Sandra Jiříková, Aurora Kubelíková, Barbora Lahučká, David Lampart a František Vlček). Foto: Michal Hančovský.

Inspired by Air (Bohemia Balet - Sandra Jiříková, Aurora Kubelíková, Barbora Lahučká, David Lampart a František Vlček). Foto: Michal Hančovský.

CHNDRUM EM PARON (Arman Kupelyan, Marek Strýček). Foto: Michal Hančovský.

CHNDRUM EM PARON (Arman Kupelyan, Marek Strýček). Foto: Michal Hančovský.

Po minutí (Helena Machová a Jakub Urban). Foto: Michal Hančovský.

Po minutí (Helena Machová a Jakub Urban). Foto: Michal Hančovský.

Šárka, aneb jedna za všechny (Annabel Pearce, Mischa Hall, Zuzana Bednářová, Julie Johannová, Adéla Řípová, Petra Pohanková, Tereza Vrňatová). Foto: Michal Hančovský.

Šárka, aneb jedna za všechny (Annabel Pearce, Mischa Hall, Zuzana Bednářová, Julie Johannová, Adéla Řípová, Petra Pohanková, Tereza Vrňatová). Foto: Michal Hančovský.

Témata článku

Anna BenhákováDavid MikulaEduard Adam OrszulikHAMULucie HolánkováMarika HanouskováNová generace

Divadlo DISK

Tanec

DIÁŘ PŘEDSTAVENÍ

srpen 2019

Po Út St Čt So Ne
29
30
31
1 2 3 4
5 6 7 8
9
10 11
12 13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
1
DEJTE NÁM TIP NA PŘEDSTAVENÍ

POSLEDNÍ KOMENTÁŘE

to nejčtenější z tanečních aktualit

Přihlašte se k odběru newsletteru: