Jozef Dolinský ml. kreuje balet SND šesť divadelných sezón. Jeho neutíchajúci rešpekt ku klasickému baletnému repertoáru (a inklinácia skôr k historickým rekonštrukciám ako k novým choreografickým redakciám, nehovoriac o interpretačných kvalitách prvých sólistov) sú popretkávané autorskými tanečnými štýlmi umelcov rôznorodej choreografickej kvality. Česť výnimkám! Je ich skutočne poskromne.
Tento raz padla voľba na tanečné piesne ikony 60. rokov minulého storočia, skupiny Beatles, v barokovej inštrumentácii Petra Breinera. Opäť sa zopakoval scenár z minulých sezón. Pôvodná slovenská hudobno-choreografická tvorba sa ocitla v područí barokovo inštrumentovanej konzervy piesní – tak ako v prípade baletu Slovenských tancov (2016, choreografia Natália Horečná), ktoré autor inštrumentoval v postmodernej hudobnej koláži otrepaných ľudových piesní Slovenska. Breinera ako hudobného skladateľa s medzinárodnými úspechmi velebí nielen balet SND; na Slovensku tento umelec hudobne naštuduje svoje diela a sám ich diriguje.
Peter Breiner patrí k výrazným klavírnym umelcom, akcentujúc hudobnú improvizáciu v jej neopakovateľnosti a plasticite. Je kráľom džezových variácií rôznych hudobných tém a štýlov. Tie však nestačia pre vytvorenie celovečerného autorského hudobnodramatického divadla, aby sa v nich choreograf cítil bezpečne a slobodne. Choreografi Reona Sato, Andrej Petrovič, Glen Lambrecht, Adrian Ducin, Igor Holováč iba potvrdili fakt, že ak nové dielo nepracuje s jasnou umeleckou myšlienkou prečo uvádzam takto postavenú hudobnú, dramaturgickú, výtvarnú a inú inscenačnú víziu, tanec sa stane (a bohužiaľ sa aj stal) väzňom vo vlastnom (dobre mienenom) divadelnom tvare.
Beatles Go Baroque (Sumire Shojima). Foto: Peter Brenkus.
Všetko fungovalo iba na oko. Viditeľný orchester v duchu barokového divadelného sedenia s teatrálnymi nástupmi jednotlivých hudobníkov intonačne a dynamicky neladil. Aj keď snaha dirigenta Petra Valentoviča bola badateľná, charakter hudobného naštudovania sa oblúkom vyhol plnokrvnej barokovej virtuozite.
Výtvarná koncepcia sa pohybovala na hrane televíznych varietných programov z bývalej postkomunistickej NDR, kde tanečné čísla hýrili dobovou výpravnou gýčovosťou a synchronizovanými tanečnými zbormi. Bratislavský baletný súbor krátko po premiére tancoval večer piatich choreografov rozpačito, ale v plnom nasadení, tak ako ho poznáme z bežnej prevádzkovej praxe. Pohybovo-tanečná nesúrodosť jednotlivých diel by nebola na prekážku, ak by jednotlivé divadelné časti aspoň na oko dramaturgicky spolupracovali alebo zmysluplne využívali monumentálny divadelný barokový ornament.
Naše jediné baletné súbory v Bratislave a Košiciach momentálne nedisponujú interpretmi, choreografmi, baletnými majstrami európskeho významu. Neexistuje vôľa pochopiť fakt, že tak ako dirigent či režisér profilujú (umelecky charakterizujú) súbor pravidelnými spoluprácami a vytvárajú špecifickú umeleckú pečať, pre ktorú sa naozaj oplatí vidieť ich prácu, tak i choreograf potrebuje „denne“ pracovať so svojím tanečným súborom. Nie je to len otázka peňazí. Aj keď finančný dlh SND Bratislava je opäť veľmi drahou, nechutnou epizódou bez reálnych trestno-právnych postihov, zriaďovateľ divadla MK SR tridsať rokov od Novembra 1989 ešte stále nemá ochotu prehodnotiť systém financovania živej kultúry a umenia na Slovensku v európskom (súčasnom) divadelnom kontexte. Pre balet, tanec, postmoderné, súčasné, pantomimické, performatívne a iné nové pohybovo-múzické umenia v divadle to platí viacnásobne.
Písané z predstavenia 18. novembra 2018, Slovenské národné divadlo Bratislava.
Beatles Go Baroque
Choreografia: Reona Sato, Andrej Petrovič, Glen Lambrecht, Adrian Ducin, Igor Holováč
Hudba: Peter Breiner
Hudobné naštudovanie: Peter Breiner
Dirigenti: Peter Breiner, Peter Valentovič
Dramaturgia: Eva Gajdošová
Scénografia: Milan Ferenčík
Kostýmová výprava: Peter Čanecký
Premiéra: 30. novembra 2018
Eliška Brtnická
Děkujeme, to nás moc těší!Thin Skin – Křehkost kovových prutů