Žijeme v dobe, kedy je stále potrebné obhajovať, že ženské slovo má rovnakú váhu ako slovo muža. V dobe, kedy ženy za rovnakú prácu dostávajú nižší plat a kedy sú verejne spochybňované ich kompetencie. Tieto mechanizmy však neexistujú len na úrovni vysokej politiky či médií, prenášajú sa aj do prostredia, v ktorom pracujem. A aby toho nebolo málo, nie len postavenie žien, ale aj postavenie tanca v umení je stále problematické a nedoceňované. V kombinácii ženského pohlavia a tanečného povolania sa môžeme dostať do vražednej kombinácie. Aby som nepoškodila konkrétne osoby či inštitúcie, nebudem menovať. Chcem však pomenovať situácie, ktoré sa mi opakovane dejú.
Tá zrzavá: O rešpekte, ktorý v tanci stále chýba
Ahoj, volám sa Michaela, mám 26 rokov, vyzerám na 20. Som choreografka a tanečnica. Vo svete činoherných, operných alebo muzikálových produkcií pre veľa režisérov „tá zrzavá“. Za honorár za svoju prácu sa musím častokrát biť a vysvetľovať, že dvojmesačnú prácu nie je možné oceniť 15 000 korunami. Teší ma.
Michaela Dzurovčínová. Foto: zdroj osobní archiv MD.
Inzerce
S nespravodlivosťou sa na tanečnej scéne stretávame všetky ženy už len tým, že nás je oveľa viac ako mužov tanečníkov. Ešte som nezažila konkurz, kde by bolo aspoň rovnako veľa mužov ako žien. Často sa do projektov zháňa buď rovnaký počet mužov a žien alebo dokonca chcú mužov viac a ženu hľadajú jednu, maximálne dve. Je to však prirodzený fakt, s ktorým sa my tanečnice musíme zmieriť.
S čím sa však zmieriť odmietam, je rozdielny prístup k profesiám v rámci jednej produkcie. Často pracujem na operných alebo činoherných projektoch, kde tanec nie je dominantnou zložkou. Opakovane zažívam situácie, kedy sa s tanečníkmi komunikuje menej rešpektujúco než s inými zložkami. Keď už sme súčasťou jednej produkcie, poďme sa prosím k sebe správať s rovnakým rešpektom, bez ohľadu na to, kto aký veľký podiel na výsledku má.
Túto sezónu mám vo svojej „zbierke problematických situácií“ skúsenosť z prípravy opery, kedy sa režisér za dva mesiace skúšania nebol schopný naučiť desať mien tanečníkov. Namiesto toho sme boli „tá zrzavá“, „tá malá“ alebo „ten v modrom tričku“. Rozumiem, že pri veľkých projektoch je náročné zapamätať si mená okamžite. Zároveň však viem z vlastnej skúsenosti, že keď sa chce, tak sa dá. Ide o rešpekt a profesionalitu.
Musím tiež spomenúť finančné ohodnotenie. Každý, kto sa živí iba tanečným umením, musí mať niekoľko projektov zároveň, to všetci dobre poznáme a vieme. Napriek tomu sa od nás v divadlách očakáva stopercentná časová dostupnosť – ideálne, aby sme si zrušili predstavenia, ktoré nám do skúšania zasahujú, pretože musíme byť na skúške, kde budeme iba sedieť na kraji a čakať na jeden malý výstup a budeme radi ak na neho vôbec dôjde. Ak sa od nás očakáva plná časová angažovanosť, musí tomu odpovedať aj honorár. V opačnom prípade je nevyhnutné akceptovať, že pracujeme paralelne na viacerých projektoch.
Čerešničkou tejto sezóny pre mňa bola spolupráca na činohernom predstavení v Prahe. Skúšanie začalo bez toho, aby bol dohodnutý môj honorár. Po niekoľkých týždňoch iniciatívy z mojej strany došlo k stretnutiu s riaditeľom divadla, kde sme sa dohodli na konkrétnej sume a na tom, že rozsah mojej časovej angažovanosti je v mojej réžii. Po premiére som vystavila faktúru. Následne mi prišiel nevhodne formulovaný email so žiadosťou o zníženie honoráru s odôvodnením, že choreografie v predstavení „nie je tak veľa“:
Milá Michaelo,
myslím, že původně domlouvaná choreografie se výrazně smrskla, a byl bych velice rád, kdyby se původně domluvená částka zachovala adekvátně.
Díky za pochopení, …
Po tom, čo som dostala svoj dych a tep do stavu, kedy sa mi od hnevu netriasli ruky, sformulovala som odpoveď, ktorú kvôli jej dĺžke iba parafrázujem:
Dobrý deň,
choreografia sa naozaj nesmrskla. Ja som svoju prácu odviedla plnohodnotne a stopercentne potrebám predstavenia, v rámci možností, aké boli.
Ešte sa mi v žiadnom divadle nestalo, aby po dohode o výške honoráru odo mňa niekto chcel, aby som cenu znížila. A už vôbec nie po premiére.
Ak ste mali pochybnosti, mali ste to so mnou komunikovať s nejakým predstihom, nie po tom, čo sa odohrala premiéra. Ešte v žiadnom divadle som sa nestretla s tým, aby som začala niečo skúšať a divadlo by so mnou o honoráre nekomunikovalo a musela som ja vyvinúť iniciatívu, aby sa vôbec nejaká diskusia udiala.
…
Ak by sme chceli ísť do úplných detailov, tak ma práca vyšla cca na 35 hodín, čo vychádza na 430 korun na hodinu, plus v tom honorári je započítaná aj licencia. Osobne si myslím, že výška honoráru je pod cenou a podhodnocuje obor. Preto výšku honoráru neznížim.
Ďakujem za pochopenie.
Možno som zaujatá, ale myslím si, že by si riaditeľ niečo také nedovolil voči mužovi v mojom veku. Samozrejme existujú aj alternatívne vysvetlenia, napríklad, že nedostatok financií v kultúre zapôsobil na riaditeľa a pokúšal sa niečo ušetriť, aby mohol financovať ďalšie produkcie. Alebo že si neuvedomil, že honorár zahrňuje aj licenciu a že výška honoráru je naozaj nízka. Po skúsenostiach, ktoré mám z iných divadiel, je však môj pohľad jasný, mladá žena sa proste musí biť so staršími mužmi.
P.S. Peniaze mi prišli. Bez odpovede.
