Tancovať už nestačí?

Michaela Dzurovčínová.

Autor Michaela Dzurovčínová

V poslednej dobe si stále viac a viac začínam uvedomovať, že „len“ tancovať už nestačí. Dokonca už ani to, že tanečník pozná a na vysokej úrovni ovláda niekoľko tanečných druhov, od street dance po klasický tanec, nie je postačujúce a je od nich, od nás vyžadované stále viac a viac.

Úspešný tanečník má byť tanečníkom, ale zároveň tak trochu aj hercom, a ak vie k tomu ešte aj spievať, hrá to v jeho prospech. Študenti a absolventi nonverbálneho divadla začínajú mať veľkú výhodu a náskok pred čisto tanečnými umelcami, pretože so svojim telom pracujú podobne ako taneční umelci, avšak po hereckej stránke sú vo väčšine omnoho zaujímavejší, viac zapamätateľní a pre diváka častokrát viac zrozumiteľní.

Prečo to u nás na tanečných školách nikto neučí, nikto o tom nehovorí, a až keď človek začne fungovať v profesionálnejšom svete, zistí, že to, čo si celý život myslel, že je dostačujúce a výnimočné, je zrazu úbohým priemerom?

A je to vôbec zdravé? Mať stále priestor rozvíjať a zlepšovať sa je pre rast a posun človeka nevyhnutné a vidina toho, že sa je stále čo naučiť, nás poháňa vpred. Pocit nátlaku a nedostatočnosti je však pre psychickú stránku častokrát viac devastujúce a obmedzujúce. Ako teda vyzerá balíček schopností a vedomostí, ktoré má profesionálny tanečník získať a vlastniť? Myslím si, že by sa táto téma v súčasnom tanečnom svete mala začať viac verejne riešiť a diskutovať, a tanečné školstvo by na to malo obratom reagovať.