Dramaturgia festivalu Bratislava v pohybe sa tento rok zamerala na prezentáciu belgického súčasného tanca. Belgickí tvorcovia dlhodobo určujú trendy vývoja súčasného tanca v Európe a to i vďaka silnému zázemiu a významnej inštitucionálnej podpore. Pre ich diela je charakteristické experimentovanie a prepájanie tanca s činohernými vyjadrovacími prostriedkami, filmom, výtvarným umením a novými technológiami.
Festival otvorí 2. októbra flámsky súbor, ktorý už slovenskí diváci poznajú. Bude ním Ultima Vez, tentoraz s predstavením Hands Do Not Touch Your Precious Me. Do Bratislavy prichádzajú Belgičania pod vedením tanečného mága Wima Vandekeybusa už po štvrtýkrát.
„Pri výbere súborov pre tento ročník sme chceli obsiahnuť široké spektrum scény od známych mien a veľkých inscenácií až po malé produkcie od začínajúcich tvorcov. Z veľkých produkcií sme vybrali tie, ktorých autormi sú už u nás známi tvorcovia. Zakladateľ Ultima Vez, Wim Vandekeybus, patrí medzi špičkových choreografov súčasného tanca. Festivaloví diváci mali možnosť zažiť jeho umenie prvýkrát v roku 2013, kedy sme predstavili jeho ikonické dielo What the Body Does Not Remember. Odvtedy sme uviedli ďalšie dve inscenácie, takže aj slovenské publikum mohlo byť svedkom Vandekeybusovho umeleckého vývoja,“ uviedla Miroslava Kovářová, umelecká riaditeľka Bratislavy v pohybe.
V inscenácii Hands Do Not Touch Your Precious Me ožíva staroveký príbeh sumerskej bohyne Inanny zapísaný pred 4000 rokmi. Vo zvukovo unikátnom a vizuálne monumentálnom diele choreografa a režiséra Wima Vandekeybusa sa svetlo stretáva s tmou, príroda s civilizáciou, konštrukcia s deštrukciou a smrť existujúceho ohlasuje zrod nového.
„Innana bola neuveriteľne progresívna, bola bohyňou tmy a svetla, deštrukcie a kreácie. Tieto veci sú mi blízke: musíš niečo zničiť, aby si mohol niečo vytvoriť. Musíš zažiť tmu, aby si videl svetlo, musíš nenávidieť, aby si mohol milovať. (..) O Inanne písala na hlinených tabuľkách veľkňažka Enheduanna. Tabuľky opisovali kultúrne hodnoty, umenie písať, umenie deštrukcie, umenie bez ohľadu na rod. Všetky tieto veci sú teraz aktuálne, možno aj my sa vraciame k nejakému spôsobu matriarchálneho myslenia,“ priblížil proces tvorby Wim Vandekeybus v rozhovore s Miroslavou Kovářovou.
Inscenácia je výsledkom spolupráce Vandekeybusa so španielskou skladateľkou Charo Calvo, s francúzskym performerom a vizuálnym umelcom Olivierom de Sagazan a s ôsmimi tanečníkmi pohybujúcimi sa na hranici fyzických možností. Spoločne vytvárajú svet, v ktorom telá balansujú ako živé sochy medzi utopickým a hrozivým, mocným a krehkým. Na scéne sa objaví aj sám Vandekeybus. Stane sa pozorovateľom s kamerou, vďaka ktorej odkryje aj to, čo by inak divákovi zostalo skryté.
„Prekvapivou interpretáciou tisícročného mýtu nám Wim Vandekeybus otvára oči. Nevnucuje nám ju, ale prostredníctvom kilogramov hliny, talentovaných svalnatých tanečníkov, pohybujúcich sa takmer rýchlosťou svetla nám chce ukázať, že tak ako Inanna, aj každý človek sa nepretržite snaží byť inou a pokiaľ možno lepšou verziou samého seba,“ napísal o inscenácii divadelný kritik Els Van Steenberghe pre belgický magazín Knack.
Hlavný program festivalu Bratislava v pohybe ponúkne ďalších sedem umeleckých zoskupení z Belgicka, Francúzska, Talianska, Veľkej Británie a Slovenska. Oslava tanečného umenia sa presunie z Bratislavy aj do ďalších štyroch slovenských miest (Trnavy, Žiliny, Banskej Bystrice a Košíc). Sprievodný program doplní festival o ďalšie predstavenia slovenských umelcov, workshopy a premietanie filmov.
Zdroj: Bratislava v pohybe
Eliška Brtnická
Děkujeme, to nás moc těší!Thin Skin – Křehkost kovových prutů