Nová generace – Mladá krev ako spektrum nápaditosti

B.T.(B.)W. Foto: Michal Hančovský.

Autor Ivana Hlubinová

Projekt Nová generace najnovšie v Studiu Alta uviedol tri diela študentov HAMU, súhrne nazvané Nová krev. V prvých dvoch choreografiách sa predviedli študenti prvého ročníka, zatiaľ čo posledné bolo predstavením autorskej dvojice študenta štvrtého ročníka Eduarda Adam Orszulika v spolupráci s tanečníčkou Barborou Rokoszovou. Všetky tri diela spája silná výpovedná hodnota zameraná na subjektívne vnímanie jednotlivca vo vzťahu k sebe samému a okoliu, ktoré ho obklopuje.

Večer zahájila choreografia B.T.(B.)W., kde si autor konceptu Jan Štrachal kládol za cieľ otázku definovania odlišnosti v spoločnosti: „Reaguje väčšinová spoločnosť na odlišnosti pozitívne?“ Odpoveď sa snažili nájsť štyria umelci vrátane Štrachala v čisto pohybovej rovine priamo napojenej na hudobnú dominantu. Tematizujúcu všednosť a stereotypnosť akcentovali aj v kostýmoch v podobe overalov kaki farby oblepených čiernou lepiacou páskou.

Najvýraznejšia interpretačná rovina nastáva po sérii zosynchronizovaných pohybov podčiarkujúcich nevýraznosť jednotlivca. Jedna z tanečníčok sa vymedzí voči ostatným zosňatím overalu do polovice tela, pričom sa naplno a spontánne podmaní beatom elektronickej hudby. Zvyšní umelci sa ňou nechávajú ovplyvniť a impulzívne na ňu reagujú. Po chvíli sa zo sledu tejto energie vymania a dielo končí nárazom týchto rozdielnych svetov. Ich reakcie smerujú k rôznym významom od odmietnutia až po priamu konfrontáciu znázornenú v strete dvoch tvárí.

Naskytá sa otázka, do akej miery však autor chcel nechať choreografiu v pozícii kladenia si otázok a naopak, do akej ju považuje za celistvé a ukončené dielo. Po vizuálnej stránke na diváka síce pôsobí energicky a sugestívne, avšak po interpretačnej narážame na nejasnosti vyplývajúce z jednotvárnosti prevedenia.

Ako druhá sa predstavila koncepcia s názvom SaMy v sobě pod choreografickým vedením Natálie Vackovej. Námet sa tiež venuje otázke jednotlivca, tento krát vo vzťahu k sebe samému. Študentky HAMU Šárka Říhová a Joana Simoes v diele stelesňujú dualitu vlastného ja. Každá z nich predstavuje jednu jeho časť a tie tak ako aj v realite spoločne buď koexistujú, alebo so sebou navzájom súperia. Hlavným motívom sa stávajú reakcie oboch tanečníčok navzájom začínajúce pri spoločnom súlade a prelínajúcich sa pohyboch a končiace pri použití energii proti sebe. Dielo pôsobí celistvo vďaka minimalistickým bielym kostýmom a príjemnej klavírnej hudbe v pozadí, pričom hlavný dôraz je kladený na telesnosť. Choreografia má gradujúci charakter a končí za výraznej ambientnej hudby, kedy sa na plátne a samotných postavách premietajú abstraktné obrazy umelkyne Yuliye Pochynok. Tie vytvárajú voči čistote scény želaný kontrast a emócie obsiahnuté v mimických prejavoch tanečníčok sa prenášajú do vizualizácii v podobe príjemných farieb evokujúcich spektrum náladovosti. Téma diela je natoľko rezonujúca, že napojenie sa na ňu sa javilo prirodzeným a zvolený princíp jednoduchosti prevedenia oproti prvému predstaveniu tento dojem iba umocnil.

Posledným predvedeným dielom večera je choreografia s názvom SZ², autormi ktorej sú vyššie spomínaní Eduard Adam Orszulik a Barbora Rokoszová. Tí stavili na konkrétne situácie a prežité spomienky. Dvojica v diele vykresľuje ich dlhoročné priateľstvo a robí tak skrz nadnesenosť a sebairóniu. Absurdnosť diela Orszulik nastaví už začiatočným úvodom, kedy nám nezrozumiteľnými frázami predkladá, o čom bude dielo pojednávať. Tú umocňuje aj samotná scéna, vyžadujúca 20 minútovú prestávku v rámci jej prípravy.

Keď sme sa ako diváci vrátili po pauze na miesta, nemohli sme pri pohľade na rekvizitami preplnené javisko ani tušiť, čo bude nasledovať. Od retro kresiel a rádia cez vianočný stromček až po vešiak na bielizeň. Dramaturgia smeruje od ich spoločného detstva cez štúdium baletu v Ostrave až po očakávaný príchod do Prahy, pričom každú etapu podtrhujú obrovskými tabuľami s názvami spomínaných miest. Dielo tak v sebe prelína popri pohybovej stránke aj divadelné prvky. V detstve tancovali na disko hudbu, ich baletné obdobie v Ostrave podtrhli baletným duetom a príchod do Prahy konkretizovali v podobe rapového songu Pražákům, těm je tu hej. Tomu celému odpovedali aj kostýmy všetkých možných farieb a kombinácií. Spoločná energia je zhmotnená na konci, kedy si na seba z výšky zhadzujú kýble rôzneho obsahu od hliny až po trblietky a vytvoria tak na scéne obrovský neporiadok. Akt priateľstva stvrdzujú tým, že jeden z nich hodí tomu druhému do tváre tortu plnú šľahačky. Barbora a Eduard nám vo svojom diele ukázali časť svojich životov a stvárnili to spôsobom, ktorý zaujme aj nezainteresovaného diváka. Bežné životné situácie ozvláštnili subjektívnou rovinou v podobe nadnesenosti a humoru a tým ich premenili na výnimočné aj pre tých, ktorí dvojicu nepoznajú. Nová generace tento krát priniesla na javisko Alty spoločnú tematiku náhľadu na ľudské bytie sprevádzanú energiou a nápaditosťou, tak typickou pre mladú generáciu tanečníkov.

Písané z predstavenia 16. apríla 2019, Studio Alta.

B.T.(B.).W
Koncept, choreografia, svetelný dizajn, kostýmy: Jan Štrachal
Interpretácia: Miluše Jezdinská, Jana Maroušková, Marek Strýček, Jan Štrachal
Pedagogické vedenie: Jan Kodet

SaMy v sobě
Námet, choreografia: Natálie Vacková
Interpretácia: Šárka Říhová, Joana Simões
Stage designer: Lidya Arinna Emir

SZ²
Námet, choreografia, interpretácia: Barbora Rokoszová, Eduard Adam Orszulik
Dramaturgia: Tereza Richterová
Svetelný dizajn: Pavel Vitt
Zvuk: Ondřej Pavlica
Produkcia: MOVE OSTRAVA a Kultúrne centrum Cooltour Ostrava
Supervisor: Jan Kodet