Nová generace v znamení ženskosti

Inzerce

Ako prvý predstavil svoju choreografiu s názvom Spolu študent druhého ročníka Jaroslav Lambor. Z trojice prác, čo sa týka pohybovej zdeľnosti, tá najabstraktnejšia prezradila tému ženstva okamžite obsadením troch interpretiek, ktoré vizuálne a znakovo vykazovali svoje pohlavie aj odením do rovnakých šiat čiernej, zelenej a červenej farby. Rovnakosť, náväznosť a zároveň previazanosť jednotlivých tiel sa odrážala i v pohybe. V triadických pohybových momentoch interpretky na seba reagovali opakovaním polôh a jednotlivých sekvencií, alebo unisono pozastavením. Fyzickosť kontaktu a napojenia vyvstávala až príliš explicitne v opakovaných objatiach a zabaleniach, ktoré mali korešpondovať s témou a názvom kusu Spolu. V zmysle klasickej doktríny podporila koncept abstraktnosti pohybu skladba klasika hudby 20. storočia Benjamina Brittena. Choreografia vo svojej výstavbe jasne reagovala na hudbu, ktorá na rozdiel od zvyšných dvoch predstavení večera neprekvapila mixážou, kolážou ani narušením. Práca Jaroslava Lambora vystavala v rámci dramaturgie večera svojím klasickým razením kontrast v porovnaní s ďalšími predstaveniami. Ostáva však otázkou, či v kontexte súčasnej tvorby nie je potreba podobné rozhodnutie ďalej scénicky okomentovať, či sa vymedziť voči opačnej alternatíve.

Eva Rezová sa tematike ženskej energie venuje už opakovane – v minulosti sme v rámci Nové generace mali možnosť vidieť dievčenský duet s názvom Sectio aurea. O najnovšom projekte Trio La Femme dostatočne jasne vypovedá už jeho názov. Trojica interpretiek si na scéne prechádza peklom aj očistcom, ktoré predstavuje život dnešnej mladej ženy, od dievčaťa k žene. Už v prvých momentoch zaujme nápadité hudobné riešenie, či zámerná práca so svetelným designom. Svetelné riešenie podporuje výpoveď v momentoch, keď sa jedna z interpretiek zbesilo vrhá do svetla, alebo keď tanečníčky rytmicky vstupujú do svetelného hranola. Predstavenie formálne členené na dve časti ponúklo priestor pre vyjadrenie osobitosti každej z interpretiek, v unisono pasážach vyvstala rôznorodosť ich prejavu a pohybovej výbavy, zaujímavé bolo tiež sledovať prácu s mimikou. Dôraz na expresivitu prejavu korešpondoval s intenzitou zobrazovaných situácií. Tie sa vo svojej čitateľnosti pohybovali od zobrazenia zničujúcej požiadavky na fyzickú dokonalosť, cez potrebu vlastniť až k obecnému očakávaniu byť krásna pre okolie a k ústrednej otázke, čo to znamená byť krásna pre seba samu.

Choreografia s názvom Consumption je výsledkom spolupráce piatich študentov choreografie, ktorí do svojho diela vstupujú aj ako interpreti. Z trojice predstavení trvaním to najobjemnejšie je kolážou umeleckých stvárnení spoločnej témy „konzumu“, vtesnaných do jedného kusu. Tento prístup nie vždy organicky funguje v rámci celku. Autori zhodnotili ako nevyhnutnú stálu scénickú prítomnosť všetkých interpretov na scéne, aj v prípade, že práve nie sú aktívni. Ich pasivita je však netematizovaná, a scénicky nie celkom doriešená. V momentoch nečinnosti tak postávajú pri vešiaku, ktorý nie vždy slúži k prevleku, čo pôsobí ako scénická barlička. Medzi vydarené momenty naopak patria tie, kedy sa zapája všetkých päť tanečníkov. Tak je tomu v intre, ktoré tvorí sekvencia s mobilnými telefónmi. Počas robenia selfies sa každý interpret uzatvára do vlastného uzavreného pohybu – napriek ich zdieľanej prítomnosti na scéne paradoxne vyvstáva pocit izolácie a neprítomnosti. Tanečníci na seba nereagujú telesne, pretože sa venujú svojmu obrazu na mobilnom displeji. Myšlienková zdeľnosť je viac ako jasná a otvára tematický zámer v podobe kritiky súčasnej digitalizácie vzťahov. Tematická roztrúsenosť však vyvstáva v dôsledku nezámerne kolážovitého charakteru jednotlivých vstupov (choreografický celok ako kompilát prác viacerých autorov). Jednotlivé pohybové skladby sa vyjadrujú k dvom rôznym úskaliam súčasnej doby – módny konzum a povrchnosť internetového nadväzovania vzťahov. Tie by sa dali zhrnúť pod problém identity súčasného mladého človeka, autori však majú potrebu ho zoširoka anotovať ako nie zrovna osviežujúcu tému konzumu. S odhliadnutím od dramaturgickej výstavby a snahy o hĺbku výpovede, po technickej a pohybovej stránke plynú jednotlivé sekvencie príjemne a divák sa baví. Medzi vydarené momenty patrí napríklad duet Jaroslava Jambora a Evy Rezovej o dvoch ľudoch a dvoch telefónoch. Kritika osobnostného predĺženia v podobe online identity na sociálnej sieti, kontaktu sprostredkovaného, miesto toho telesného, vyvstáva omnoho absurdnejšie vďaka zvolenej forme – párový tanec, kde si každý z páru vystačí aj osamote.

Písané z predstavení 2. oktobera 2019, Studio Alta.

Spolu
Choreografie: Jarek Lambor
Interpretace: Marie Herderová, Kateřina Hudačková, Tereza Moulisová
Hudba: Benjamin Britten – Variations on the theme of Frank Bridge

Trio La Femme
Choreografie: Eva Rezová
Interpretace: Julie Kubrychtová, Natalia Metodijeva, Veronika Krbcová
Produkce: Natálie Matysková
Zvuková režie: Jan Vaniš
Light design: Tomáš Morávek
Projekce: Adela Křižovenská
Pedagogické vedení: Bohumíra Eliášová

Consumption
Choreografie a interpretace: Anna Benháková, Natálie Matysková, Eva Rezová, Jaroslav Lambor, Jan Razima
Supervize, dramaturgie, koncept a režie: Mirka Eliášová, Lucie Holánková
Hudební koláž: Karl Jenkins, Archie Bleyer, Antonio Vivaldi, Max Richter
Zvuková tvorba: Jan Vaniš