Ako prvé by som rád uviedol, že nechcem znevažovať situáciu v klasickom tanci, ktorú tanečnice opisujú. Prostredie profesionálneho tanca je často zamotané do nezdravých stereotypov, s ktorými sa veľmi ťažko vyrovnáva. Samotný klasický balet, ktorý je v súvislosti s touto témou najviac spomínaný, má hneď niekoľko hlboko zakorenených problémov. Medzi ne patrí napríklad chronický nedostatok mužských tanečníkov či stereotypný obraz ideálnej baletky. Je pravdou, že toto prostredie nie je pre ženy prívetivé a kladie na ne skutočne vysoké, neraz až prehnané nároky, no pri adresovaní týchto problémov sa často stretávame so znehodnocovaním úsilia mužských tanečníkov.
V týchto debatách často počuť, že muži to majú jednoduché len preto, že sú mužmi. Problematika žien sa tak redukuje iba na patriarchálny pohľad, ktorý systematicky zvýhodňuje mužov oproti ženám. Takýto systém im neprávom poskytuje výhody, ktoré ženám nie sú dostupné. Z môjho pohľadu to však v tanci nie je úplne rovnaký prípad. Aj napriek tomu, že vo svete je táto problematika citeľná a jasná, v tanci sa postavenie mužov odvíja od iného faktora – práve od ich deficitu.